BUDAPEŠŤ. Nová maďarská strana Momentum na pondelňajšej protivládnej demonštrácii v Budapešti oficiálne oznámila, že sa zúčastní parlamentných volieb 2018.
Protestného pochodu maďarským hlavným mestom sa zúčastnilo niekoľko tisíc ľudí, ktorí deklarovali, že Maďarsko patrí do Európy a nie Rusku, uviedla v utorok webová stránka komerčnej televízie ATV.
Maďari aj Srbi sa búria proti svojim lídrom. Môže ich to ohroziť? Čítajte Kritizovali priateľstvo Orbána s Ruskom
Protestujúci skandujúc protivládne heslá s vlajkami Maďarska a Európskej únie pochodovali od Námestia slobody po Námestie hrdinov.
Kritizovali priateľstvo vlády premiéra Viktora Orbána s Ruskom, dostavbu blokov atómovej elektrárne v Paksi ruskou pomocou, obmedzovanie nezávislosti médií, korupciu, ale aj stav vzdelávania.
Pred sídlom ruského veľvyslanectva kričali: "Európa nie je Moskva!". V súvislosti s Orbánovou propagandistickou dotazníkovou akciou Zastavme Brusel!, ktorej formuláre so šiestimi otázkami rozosiela vláda všetkým voličom, predseda strany András Fekete-Györ povedal, že strana Momentum chce Brusel dohnať a nie zastavovať.
Podľa jeho slov chce Orbán nasmerovať Maďarsko k "zaostalej" Moskve namiesto bohatej Európy, avšak strana Momentum spolu s mladými Maďarmi, ktorí "ešte v krajine zostali", to nedovolí.
Najprv zabránili olympiáde v Maďarsku. Teraz zakladajú politickú stranu Čítajte Fekete-Györ dodal, že do 15. októbra pripraví Momentum svoj volebný program, ktorého cieľom bude "zbúrať režim strachu".
Momentum sa ešte ako hnutie zviditeľnilo petíciou proti kandidatúre Budapešti na usporiadanie letných olympijských hier (OH) v roku 2024, na základe ktorej sa premiér Orbán, predseda Maďarského olympijského výboru (MOB) Zsolt Borkai a starosta István Tarlós rozhodli, že Maďarsko od kandidatúry odstúpi. O transformácii na politickú stranu rozhodli členovia hnutia 5. marca.
Nejasná volebná spolupráca
Ani jedenásť mesiacov pred parlamentnými voľbami v Maďarsku stále nie je jasné, či dôjde k volebnej spolupráci opozičných strán.
Uviedol to spravodajský server Index.hu, podľa ktorého situáciu nevyjasnili ani vyjadrenia predstaviteľov strán na prvomájových mítingoch.
Ultrapravicová strana Jobbik zatiaľ najjasnejšie deklarovala, že sa s nikým spájať nemieni. Podľa predsedu Gábora Vonu by to totiž stranu iba oslabilo. O spojenectvo s Jobbikom však nemajú záujem ani ostatné opozičné subjekty.
Predseda strany Együtt (Spolu) Péter Juhász povedal, že spoločnú volebnú listinu by mohli zostaviť elity z obdobia spred roku 2010 - Maďarská socialistická strana (MSZP) a Demokratická koalícia (DK), pričom "strany reprezentujúce svet po roku 2010" by kandidovali samostatne. Svoj postup by pritom mohli skoordinovať tak, aby si navzájom nikde nekonkurovali.
Podľa predsedu DK a expremiéra Ferenca Gyurcsánya sa terajší predseda vlády Viktor Orbán veľmi mýli, ak si myslí, že súčasné spory medzi stranami DK, MSZP, Együtt (Spolu), Párbeszéd (Dialóg) či Momentum zabránia spojenectvu opozičných strán. Gyurcsány neuviedol, ako by si takúto spoluprácu predstavoval.
Podľa neho je však zrejmé, že v rámci ústavy a volebného systému, ktorý vytvorila vládna strana Fidesz, môže viesť k úspechu iba spoločný postup.
O prípadnej volebnej spolupráci opozičných strán sa vo svojich prvomájových vystúpeniach vôbec nezmienili predseda MSZP Gyula Molnár, kandidát socialistov na post premiéra László Botka, ani predsedníčka budapeštianskej organizácie MSZP Ágnes Kunhalmiová.
