Potom, čo jej šesťročná dcéra Emilie zahynula pri streľbe na základnej škole v Sandy Hook, Alissa Parkerová rozmýšľala o strelcovi ako o netvorovi. Ak o ňom vôbec dokázala premýšľať. Dvadsaťročný muž zastrelil svoju matku a následne pripravil v škole o život dvadsať detí a šesť dospelých. Neskôr sa sám zastrelil.
Alissa Parkerová Adamovi Lanzovi po piatich rokoch odpustila, ako jej proces odpúšťania pomohol zahojiť rany a ešte viac sa zblížiť s Emilie, opisuje v knihe Neviditeľný anjel (An Unseen Angel).
Život sa nekončí
Tridsaťpäťročná Parkerová sa rozhodla napísať ju pre sestry Emilie. Jedna mala len tri, druhá štyri roky, keď ich staršia sestra zomrela. Alissa chcela zaznamenať, čo sa dialo počas dní a mesiacov po tragédii. A chcela tiež vyslať do sveta správu, že príbeh sa nekončí vtedy, keď máme najhorší deň v živote.
„Väčšina ľudí vidí len tragický deň a temnotu, ktorá ho sprevádzala. Čo však nevedia, je, že v konečnom dôsledku to bolo na niečo dobré,“ povedala Parkerová v rozhovore. S týmto obdobím sa jej spájajú tisíce láskavých činov a zázrak uzdravenia, ktorý nastal v ich srdciach.
Emilie bola prvým dieťaťom Robbieho a Alissy Parkerovej. Zoznámili sa na druhom stupni základnej školy v meste Ogden v Utahu. Zosobášili sa krátko potom, čo sa Robbie vrátil z dvojročnej misie pre mormónsku cirkev.
Krátko za sebou mali hneď tri dcéry. Prvé roky boli náročné a práve vtedy bola Emilie Alissinou spoločníčkou a často jediným človekom v dome, s ktorým sa mohla rozprávať. Robbie bol zaneprázdnený postgraduálnym štúdiom. Emilie bola veselá a predčasne vyspelá, rada kreslila a maľovala, každý deň vedela zaplniť zápisník svojimi kresbami.
V Spojených štátoch sa masová streľba odohrá častejšie ako raz denne Čítajte Nerozlúčila sa
Než mala Emilie nastúpiť do prvej triedy na Sandy Hook, presťahovali sa cez zimu do Newtownu v štáte Connecticut. Robbie sa zamestnal ako asistent lekára v miestnej nemocnici. Nové mesto so sviežimi zelenými trávnikmi a staromódnymi obchodmi ich očarilo.
Posledné Emilieno ráno, 14. decembra 2012, sa začalo veľmi pekne, spomína Parkerová v knihe. Dcéra jej vliezla do postele, váľali sa spolu, bolo im príjemne. Na autobusovej zastávke sa rozlúčili dosť narýchlo, keďže mamu rozptyľovala jej mladšia dcéra. Alissa Parkerová si spomína, ako naposledy videla Emilie škriabať sa hore po schodoch autobusu. Jej neposlušné vlasy poletovali vo vetre.
Neskôr, keď bola Alissa na vianočných nákupoch, dostala automatickú správu, že v škole sa strieľalo. Jej najhoršia mora sa v nasledujúcich hodinách stala skutočnosťou.
