BRATISLAVA. V maltskej Vallette, hlavnom meste krajiny predsedajúcej v tomto polroku Rade EÚ, sa v piatok zišli ministri zahraničných vecí členských krajín únie na neformálnom stretnutí známom ako Gymnich, ktoré ponúka priestor na strategickú diskusiu o aktuálnych otázkach, prioritách a výzvach pre spoločnú zahraničnú a bezpečnostnú politiku EÚ.
Slovenskú republiku zastupoval vo Vallette minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Miroslav Lajčák.
Zverejnili konečné výsledky tureckého referenda, opozícia ich spochybňuje Čítajte Vývoj vzťahov s Tureckom
Predmetom diskusie ministrov bolo najmä hodnotenie aktuálneho vývoja v Turecku po ústavnom referende a jeho dopadov na budúcnosť vzťahov EÚ s touto kandidátskou krajinou.
Ministri sa zhodli na tom, že je v záujme EÚ urobiť všetko pre udržanie Turecka na európskej trajektórii. Zhoršujúce sa vzťahy s Tureckom predstavujú pre obe strany veľmi nešťastnú a neproduktívnu alternatívu, a preto je potrebné pokračovať v priamom strategickom dialógu s Ankarou o potrebe dodržiavať vzájomné záväzky, ako aj záväzky vyplývajúce pre Turecko z postavenia kandidátskej krajiny EÚ i člena Rady Európy.
„Európska perspektíva sa zakladá na zdieľaní európskych hodnôt, na rešpektovaní istých záväzných pravidiel. Je faktom, že momentálne s Tureckom nie sme v tomto smere na jednej vlne," povedal Lajčák.
"Turecko však zostáva naším strategickým partnerom, spojencom v NATO, členom medzinárodnej koalície bojujúcej s ISIS a kľúčovým spolupracovníkom pri riešení otázky nelegálnej migrácie," pokračoval.
"My máme záujem o dobré vzťahy s nimi, oni majú záujem o dobré vzťahy s nami, a preto si treba sadnúť za spoločný stôl a veľmi seriózne diskutovať o nastolených otázkach,“ doplnil.
Nastal čas prehodnotiť vzťahy s Tureckom, vyhlásili europoslanci Čítajte Stratégia Únie
Analyticky ladenou témou súvisiacou s internou diskusiou o budúcnosti európskeho projektu bola téma globalizácie a jej výziev, kde sa ministri venovali najmä otázkam ako zabezpečiť Európskej únii adekvátne postavenie v premenlivom globálnom prostredí. V novo sa tvoriacom multipolárnom svete si EÚ uvedomuje aj nutnosť posilniť svoje postavenie strategického hráča ovplyvňujúceho celosvetové dianie.
Na to však EÚ musí byť vnútorne silná a jednotná. Prvou reakciou EÚ na zmeny vo svete bolo prijatie novej Globálnej stratégie EÚ pre zahraničnú a bezpečnostnú politiku (EUGS) v júni 2016, ktorá zadefinovala základné ciele EÚ na medzinárodnopolitickej scéne.
Naďalej však zostáva úloha prehodnocovať existujúce, resp. navrhovať nové stratégie a politiky EÚ v globálnych otázkach ako sú klimatické zmeny, energie, ľudské práva, ale aj geografické politiky, kde medzi priority patria susedstvá, ale aj Afganistan, Sýria či Afrika a Ázia
Počas už tradičného stretnutia s kandidátskymi krajinami ministri diskutovali o pokroku, ktorý EÚ dosiahla od prijatia Globálnej stratégie EÚ pri jej implementácii (kde medzníkom bol aj neformálny Bratislavský samit EÚ27). Venovali sa tiež identifikácii a konkretizácii krokov pre napĺňanie spoločných priorít EUGS s partnermi z kandidátskych krajín.
