WASHINGTON, BRATISLAVA. „Žiadna administratíva toho počas prvých 90 dní nedosiahla viac ako ja.“ Americký prezident Donald Trump si bol pár dní pred oslavou prvých troch mesiacov v úrade istý, že sa mu podarilo presadiť viac ako jeho predchodcom dokopy.
Ronald Reagan, George Bush starší, Bill Clinton či naposledy Barack Obama. Tí všetci podľa analytikov museli čeliť oveľa závažnejším problémom ako teraz Trump.
A najmä čelili oveľa väčším výzvam ako zrušenie Obamacare, ktoré sa pred pár týždňami Trumpovi nepodarilo presadiť.
Reagan prežil pokus o atentát a napríklad vtedy ešte len 45-ročný Kennedy musel zažehnať hrozbu novej svetovej vojny, keď v roku 1962 nastala kubánska raketová kríza.
Pozrite si, akým výzvam museli čeliť Trumpovi predchodcovia počas prvých sto dní v úrade.
70
dní bol Ronald Reagan v úrade, keď sa ho pokúsili zabiť.
Ronald Reagan: Chceli ho zabiť
inaugurácia: 1981
Mnohí od neho nič nečakali, pre jeho hereckú kariéru si z neho často robili posmech. Ronald Reagan sa napriek tomu stal jedným z najvýraznejších amerických prezidentov. Mal leví podiel na páde komunizmu, naštartoval ekonomiku a neskôr sa mu podarilo reštartovať aj vzťahy s odvekým rivalom Sovietskym zväzom. Zároveň však masívne zdvihol štátny deficit.
Reaganových prvých sto dní bolo dramatických.
Už mesiac po nástupe predložil do Kongresu návrh na radikálnu daňovú a rozpočtovú reformu. Stretával sa s poslancami, presviedčal ich jedného za druhým a nakoniec presadil, čo potreboval.
Zastaviť ho mala až guľka, ktorú na neho vypálil atentátnik. Reagan bol vtedy vo washingtonskom hoteli, za sebou mal len 70 dní v úrade a pokus o vraždu takmer neprežil. Napokon sa zotavil a už deň po pokuse o atentát podpísal prvý zákon. V nemocnici však zostal ešte mesiac.
Jeho popularita následne raketovo stúpla o 17 percent až na 68 percent. Na porovnanie Trumpovi dnes podľa CNN dôveruje asi 44 percent Američanov.
George H. W. Bush bol šéfom Bieleho domu v rokoch 1989 - 1993. (zdroj: TASR/AP)George Bush starší: Silní demokrati
inaugurácia: 1989
Pre dovtedajší bipolárny svet to boli krušné časy. V Európe sa práve rúcal komunizmus, čínska armáda strieľala na nevinných ľudí na Námestí nebeského pokoja a iracký šialenec Saddám Husajn si brúsil zuby na inváziu do Kuvajtu.
George Herbert Walker Bush bol v Bielom dome a chcel zoškrtať deficit, ktorý mu zostal po Reaganovi. Aj na úkor oslabenia armády.
Bývalý šéf amerických tajných služieb zažil krušnejšie časy až neskôr, jeho prvých sto dní sa však nezaobišlo bez problémov. Republikánsky prezident venoval väčšinu energie tomu, že presviedčal demokratmi ovládaný Kongres, aby súhlasili so znížením deficitu, ktorý mu zostal po Reaganovi.
Napokon pristúpil na kompromis, zvýšil dane. Mnohí republikáni ho však preto odvrhli.
Bush neskôr druhú kandidatúru na prezidenta aj preto prehral.
Exprezident Clinton s Trumpovou súperkou vo voľbách Hillary. (zdroj: TASR/AP)Bill Clinton: Rodinkárstvo
inaugurácia: 1993
Clintonove prvé dni v úrade boli z tých pokojnejších. Studená vojna sa pomaly končila a nový americký prezident musel na začiatku riešiť „iba“ vnútropolitické problémy.
Už pár dní po tom, ako s manželkou Hillary Clintonovou nasťahoval do Bieleho domu, však bolo jasné, že prvá dáma nebude chcieť hrať druhé husle. Vymenoval ju do čela výboru, ktorý mal na starosti zdravotnícku reformu.
„Má mnoho daností,“ zdôvodňoval svoj krok. Vyčítali mu to aj vlastní demokrati a obviňovali ho z rodinkárstva. Clintonová neskôr sama naštartovala vlastnú politickú kariéru: stala sa senátorkou za štát New York a v posledných prezidentských voľbách tesne prehrala s Trumpom.
Clintonových prvých sto dní však nebol ničím výnimočných. Podľa prieskumov mu po troch mesiacoch verilo asi 55 percent Američanov, teda o 11 percent viac ako teraz Trumpovi.
Barack Obama počas dovolenky. (zdroj: TASR/AP)Obama: Optimizmus a kolaps ekonomiky
inaugurácia: 2009
Prezidentúru Baracka Obamu, predchodcu Trumpa, ešte historici nemajú podrobne zmapovanú, je to takmer súčasnosť. Počas prvých sto dní v úrade však Obama čelil najmä dvom výzvam - obrovským očakávaniam a najmä vrcholiacej ekonomickej kríze, najhoršej od tej z 30. rokov minulého storočia.
Obama začal okamžite po nástupe do Bieleho domu podpisovať nariadenia a zákony, ktoré mali naštartovať ekonomiku. Keď nebol ešte ani mesiac v úrade, automobilovému priemyslu podpísal štátne stimuly vo výške 787 miliárd dolárov.
Začal aj práce na zdravotníckej reforme, ktoré však schválili až oveľa neskôr.
Obamacare platí dodnes. Trump sa ju zatiaľ neúspešne pokúsil zrušiť len minulý týždeň, no nenašiel dostatočnú podporu u svojich republikánov, ktorí ovládajú obe komory Kongresu.
