WASHINGTON, BRATISLAVA. Hovoril o krajine na pokraji kolapsu, ktorá sa pozviecha až pod jeho vedením. Už inauguračný prejav Donalda Trumpa ukázal, že novonadobudnutá funkcia nezmenila jeho, ale on zmenil funkciu prezidenta Spojených štátov.
Útočné, jednoduché frázy teraz prichádzajú priamo z úst a twitterového konta najmocnejšieho muža sveta. Mnohí sa snažia analyzovať jeho vyjadrenia, no tie si až príliš často protirečia, alebo nič konkrétne nehovoria. Prejavilo sa to aj v zahraničnej politike.
„Trumpova zahraničná politika je plná reakcií, odpovedá na krízy, ale neprichádza ani náznak stratégie, ktorá by presahovala aktuálne dianie,“ napísala pre Newsweek analytička Inštitútu Cato Emma Ashfordová.

Dve jadrové mocnosti proti sebe
Trump si ešte pred svojím zvolením stihol pohnevať dve jadrové mocnosti. Sľúbil pomoc pakistanskému premiérovi, čo podráždilo susednú Indiu, zároveň ako prvý americký prezident po desaťročiach hovoril s prezidentkou Taiwanu. Tento ostrov však Čína považuje za svoju provinciu.
Očakávalo sa, že by na rozdiel od predchádzajúcej vlády Baracka Obamu mohol mať bližšie k Rusku.
O prezidentovi Vladimirovi Putinovi sa obdivne vyjadroval v kampani, za šéfa diplomacie vymenoval Rexa Tillersona, ktorého ešte ako šéfa ExxonMobil Putin osobne vyznamenal.
Pripúšťal aj dohodu so sýrskym diktátorom Bašárom Asadom. Keď však na územia ovládané povstalcami dopadli chemické zbrane, poslal strely typu tomahawk na základňu Asadovho letectva, ktorému pri zásahoch proti povstalcom pomáhajú aj ruské bombardéry.
Trump uvoľnil velenie, viac právomocí dal priamo generálom na bojisku. Tí tak môžu vykonávať efektívnejšie akcie proti teroristom, na druhej strane to však môže viesť k menej preverovanému bombardovaniu, ktoré môže viesť k vyššiemu počtu civilných obetí.

Riziko vyššieho počtu obetí
Generálom v Afganistane dal voľné ruky aj pri bombardovaní pozícií Islamského štátu v tejto krajine. Výsledkom bolo nasadenie doteraz najväčšej bomby v akcii, prezývanej Matka všetkých bômb.
Bola to síce ukážka americkej moci, no zároveň to popiera tradičné tvrdenie, že Američania sa pokúšajú o chirurgické zákroky, kde zasahujú len vybrané ciele a spôsobujú čím menšie škody na okolí.
„Keď dostanú generáli voľné ruky pri vojenských otázkach, môže to viesť k odstráneniu procedurálnych záruk, vďaka ktorým sa zmenšuje počet omylov,“ napísal pre Foreign Policy Hal Brands z Univerzity Johnsa Hopkinsa.