KÁHIRA, BRATISLAVA. Bol rok 1219 a už viac ako sto rokov prebiehali križiacke vojny, v ktorých sa kresťania snažili získať pod kontrolu Svätú zem. Do Egypta sa vtedy vydal svätec František z Assisi.
Stretol sa so sultánom a snažil sa porozumieť moslimskej kultúre, s ktorou katolícka Európa viedla vojnu. Sultán ponúkol prímerie s kresťanskou kontrolou nad Jeruzalemom, čo križiaci odmietli a vojna trvala ďalších 72 rokov.
Pokračovaniu náboženských vojen síce František nezabránil, no jeho návšteva a pokus o vzájomné zblíženie sa zapísali do histórie vzťahov týchto dvoch najväčších svetových náboženstiev.
V piatok do Egypta František príde opäť. Pápež, ktorý si po zvolení v roku 2013 vybral meno práve po svätcovi z Assisi, prichádza povzbudiť miestnych kresťanov, no najmä hovoriť o porozumení medzi náboženstvami.
Egyptský diktátor nevie ochrániť kresťanov, s islamistami mal zatočiť Čítajte Rovnako aktuálne ako vtedy
„Jeho volanie po potrebe mieru a dialógu medzi Východom a Západom je rovnako pravdivé teraz ako pred osemsto rokmi v časoch Františka z Assisi,“ uviedol pre al-Džazíru Orazio la Rocca, publicista, ktorý o Vatikáne a pápežoch píše už viac ako tri desaťročia. „Násilie v mene náboženstva bolo problémom vtedy a je aj v súčasnosti."
Program pápežovej návštevy Egypta
- Pápež sa stretne so šejkom Ahmadom Tajebom, hlavným muftím univerzity al-Azhár, najprestížnejšieho centra sunnitského vzdelávania. Obaja vystúpia aj na univerzitnej konferencii o mieri.
- Na pláne má stretnutie s koptským pápežom Tawadrosom II. a egyptským prezidentom Abdalom Fattáhom Sísím.
- Stretne sa aj s Bartolomejom I., konštantinopolským patriarchom východnej ortodoxnej cirkvi, ktorý dlhodobo hovorí o potrebe ekumenického dialógu.
- Navštívi aj malú egyptskú katolícku komunitu.
František do Egypta príde na dvojdňovú návštevu v napätých časoch.
Len pred tromi týždňami na Kvetnú nedeľu zabili teroristi v dvoch koptských kostoloch najmenej 45 veriacich. Na konci minulého roka zas teroristi zavraždili 29 koptov.
V prevažne moslimskej krajine sa odohrávajú aj menšie útoky. Na Zelený štvrtok napríklad niekto v dedine Kaj podrezal šestnásťročného Gamala Gabriela. „Je to vojna proti kresťanom,“ povedal podľa Guardianu otec zavraždeného mladíka.
Prezident Abdal Fattáh Sísí vládne v krajine tvrdou rukou, v posledných týždňoch vyhlásil v krajine mimoriadny stav. Aj Sísí občanov varoval, že boj s terorizmom bude dlhý a bolestivý.
Vatikán napriek tomu mimoriadne opatrenia nechystá, budú rovnaké ako pri iných Františkových cestách. Pápež nepôjde v nepriestrelnom vozidle a nebude mať pri sebe ani viac ochrankárov.
Kopti vláde napriek opatreniam vyčítajú, že vyšetrovanie je v skutočnosti nedôsledné a ani bezpečnostné kontroly často nespĺňajú svoj cieľ.
V rebríčku organizácie Open Doors, ktorá hodnotí krajiny s najväčším útlakom kresťanov, sa Egypt v posledných štyroch rokoch posunul z 25. miesta na 21. Čím vyššie umiestnenie, tým horšia situácia. Na prvom mieste je Severná Kórea, za ňou Somálsko, Pakistan a Afganistan.
Koptský kostol po útoku v egyptskom meste Tanta. (zdroj: SITA/AP)Skôr morálna opora
V 85-miliónovom Egypte tvoria kresťania asi desať percent obyvateľov. Ich koptskú cirkev zakladal ešte v prvom storočí svätý Marek a aj teraz je oddelená od rímskokatolíckej. Má svojho vlastného pápeža, takže František do krajiny neprichádza ako duchovný líder miestnych veriacich, ale skôr vyjadriť solidaritu.
„Pápežova návšteva je pre egyptských koptov veľmi dôležitá, lebo v týchto tragických časoch pozdvihne morálku,“ hovorí pre Guardian Fawzy Fahím. Jeho brat Nasím sa nedávno stal hrdinom, no až posmrtne.
Internetom sa totiž šíri nahrávka, na ktorej na Kvetnú nedeľu zabránil samovražednému útočníkovi vstúpiť do Kostola svätého Marka v Alexandrii, hlavného svätostánku cirkvi.
Vnútri bol vtedy aj koptský pápež Tawadros. Keď sa útočník odpálil Nasím aj šestnásti ďalší veriaci zomreli.
Pred cestou sa však spomína aj politický rozmer návštevy. Pápež by sa mal stretnúť s prezidentom Sísím, ktorý sa k moci dostal po krvavom puči ešte ako šéf armády, potom sa nechal zvoliť vo voľbách.
Podpora pre Sísího
Ľudskoprávni aktivisti hovoria o stovkách obetí a tisícoch ďalších ľudí, ktorých mučili alebo uväznili bez riadneho procesu. Sísí v krajine utlmil politický život a v mnohom ju vrátil pred rok 2011, keď ľudia počas revolúcie zvrhli autoritárskeho prezidenta Husního Mubaraka.
„Ako každý diktátor aj generál Sísí túži, aby ho pápež aspoň trochu legitimizoval,“ napísal pre Catholic Herald katolícky kňaz a komentátor Alexander Lucie-Smith.
„Generál je, samozrejme, z právneho hľadiska hlavou štátu, ale pápež mu môže dodať morálnu legitimitu, ktorú iní svetoví lídri nemajú.“
