BRUSEL, PARÍŽ. Stratu mandátu na vedenie francúzskych pravicových Republikánov (LR) do júnových parlamentných volieb v pondelok priznal neúspešný prezidentský kandidát Francois Fillon.
V nedeľňajšom prvom kole prezidentských volieb skončil tretí a do druhého kola nepostúpil.
Prečo vlastne prežívame v napätí francúzske voľby? Čítajte Začne žiť inak
Fillon tvrdí, že "už nemá legitimitu na boj" v parlamentných voľbách. Rovnako ako prezidentské, aj tie parlamentné sú dvojkolové a budú sa konať 11. a 18. júna.
"Boj sa začína. Som si istý, že Republikáni sú schopní dosiahnuť dobrý výsledok a priniesť Francúzsku úžitok," citoval Fillona francúzsky denník Le Figaro.
Francois Fillon vyhlásil, že jeho víťazstvo v decembrových straníckych primárkach prinieslo nádej, ktorá ale zanikla pre "intenzívne útoky" namierené voči jeho osobe. Dodal, že teraz začne žiť inak a bude "hojiť rany", ktoré počas kampane utŕžila jeho rodina.
Macron získava širokú podporu, analytici špekulujú nad budúcim premiérom Čítajte Penelopegate mu uškodil
Francúzska tlač začala v januári informovať o tom, že Fillon údajne fiktívne zamestnával svoju manželku i deti na pozícii poslaneckých asistentov.
Kauzu zobrali do rúk vyšetrovatelia a pravicový kandidát bol preto pod tlakom, aby z boja o prezidentský post odstúpil.
Kým po víťazstve v primárkach bol spomedzi všetkých prezidentských kandidátov favoritom, celá kauza ho nakoniec pripravila o približne tretinu hlasov voličov. V nedeľňajšom prvom kole volieb skončil na treťom mieste so ziskom 20,01 percenta hlasov.
Druhé kolo prezidentských volieb čaká Francúzsko 7. mája, mesiac na to ale nasledujú parlamentné voľby. Tie majú pri francúzskom poloprezidentskom systéme nezanedbateľný význam.
Rozdelení Francúzi a kríza strán. Štyri veci, ktoré ukázali voľby Čítajte Na príslušnosti záleží
Ústava Piatej republiky dáva francúzskemu prezidentovi právomoc vymenovať premiéra, rozpustiť dolnú komoru parlamentu a vyhlásiť referendum. Od straníckej príslušnosti prezidenta a premiéra závisí spôsob výkonu moci.
V prípade, že je prezident aj parlamentná väčšina - a teda aj vláda - z rovnakej politickej strany, do veľkej miery právomoci premiéra napĺňa prezident.
Ak je prezident a parlamentná väčšina z rôznych politických táborov, plní väčšinu výkonných právomocí premiér a hlava štátu sa zameriava na diplomatické témy a bezpečnostné otázky.
Takáto situácia nastala vo Francúzsku za uplynulých 50 rokov len trikrát.
