BRUSEL. Širokú podporu naprieč politickým spektrom po víťazstve v prvom kole francúzskych prezidentských volieb získava Emmanuel Macron.
Na voľbu Macrona v druhom kole vyzvali viacerí jeho volební súperi, známi pravicoví politici a očakáva sa aj otvorená podpora od úradujúceho prezidenta Francoisa Hollanda.
Analytici uvažujú, ako sa výsledok boja o Elyzejský palác prejaví v júnových parlamentných voľbách.
Prieskumy sa nemýlili
Predvolebné prieskumy tentoraz nezlyhali a správne odhadli, že do druhého kola francúzskych prezidentských volieb postúpi Emmanuel Macron, líder hnutia Vpred! (En Marche!), a predsedníčka Národného frontu (FN) Marine Le Penová.
Po sčítaní väčšiny hlasov má Macron takmer 24 percent a Le Penová viac ako 21-percentnú podporu voličov.
Exministra hospodárstva po úspechu v prvom kole volieb oficiálne podporil pravicový kandidát Francois Fillon, ktorý skončil vo voľbách tretí, a kandidát vládnej Socialistickej strany (PS) Benoit Hamon, ktorý obsadil piatu priečku s len šiestimi percentami hlasov.
Ľavičiar Jean-Luc Mélenchon skončil na štvrtom mieste, no Macrona nepodporil.
Lídrovi hnutia Vpred! vyjadrili podporu aj pravicoví expremiéri Alain Juppé a Jean-Pierre Raffarin i ďalší vplyvní republikáni ako François Baroin a Christian Estrosi.
Francúzsky analytik: Le Penová je v pozícii, z ktorej sa nevyhráva Čítajte Podpora od prezidenta
V pondelok podľa očakávaní francúzskych médií Macrona podporil aj úradujúci prezident Hollande.
Varoval pritom pred nebezpečnými dôsledkami prípadného zvolenia Le Penovej. "Prítomnosť krajnej pravice v druhom kole volieb je pre krajinu rizikom," vyhlásil Hollande.
Dodal, že v stávke je jednota Francúzska, jeho členstvo v EÚ aj postavenie vo svete. Informovala o tom agentúra Reuters.
Hollande počas predvolebnej kampane už viackrát naznačil, že mu je Macron najbližší.
Na "masové" volenie Macrona vyzvala moslimov veľká parížska mešita.
"Všetci Francúzi musia zostať jednotní tvárou v tvár hrozbe xenofóbnych ideí, ktoré ohrozujú našu národnú súdržnosť," citoval predsedu Francúzskej rady pre moslimské vyznanie (CFCM) Anouara Kbibecha francúzskej denník Le Parisien.
Rozdelení Francúzi a kríza strán. Štyri veci, ktoré ukázali voľby Čítajte Prehra tradičných strán
Analytici sa zhodujú v tom, že je to jasná prehra tradičných politických strán - vládnej PS a pravicových Republikánov (LR).
V modernej francúzskej histórii v druhom kole obvykle medzi sebou o hlasy voličov súperili kandidáti týchto dvoch strán, a jeden z nich sa stal prezidentom.
Výnimkou bol rok 2002, keď do druhého kola postúpil vtedajší líder FN Jean-Marie Le Pen, ale nakoniec vyhral pravičiar Jacques Chirac.
Francúzske médiá pripomínajú, že rovnako ako v roku 2002, aj teraz sa formuje široký a politicky pestrý blok podporovateľov súpera kandidáta Národného frontu s cieľom zabrániť víťazstvu Marine Le Penovej.
"Postup Emmanuela Macrona a Marine Le Penovej do druhého kola neznamená smrť tradičných strán, ale smrť PS," uviedol pre francúzsky denník Le Parisien politológ Thomas Guénolé.
Poukázal na to, že kým hlasy voličov ľavice si rozdelili Macron a Mélenchon, pravica má stabilnú a nezávislú voličskú základňu a Fillon by sa dostal do druhého kola, ak by ho netrápili finančné škandály.
Hrozba víťazstva krajnej pravice pre Francúzsko podľa médií trvá Čítajte Francúzov čakajú aj parlamentné voľby
Druhé kolo prezidentských volieb čaká Francúzsko 7. mája, mesiac na to ale nasledujú parlamentné voľby. Tie majú pri francúzskom poloprezidentskom systéme nezanedbateľný význam.
Ústava Piatej republiky dáva francúzskemu prezidentovi právomoc vymenovať premiéra, rozpustiť dolnú komoru parlamentu a vyhlásiť referendum.
Od straníckej príslušnosti prezidenta a premiéra závisí spôsob výkonu moci.
V prípade, že je prezident aj parlamentná väčšina - a teda aj vláda - z rovnakej politickej strany, do veľkej miery právomoci premiéra napĺňa prezident.
Ak je prezident a parlamentná väčšina z rôznych politických táborov, plní väčšinu výkonných právomocí premiér a hlava štátu sa zameriava na diplomatické témy a bezpečnostné otázky.
Takáto situácia nastala vo Francúzsku za uplynulých 50 rokov len trikrát.
Le Penová nie je Trump. Prečo sa prieskumy tentoraz nezmýlia Čítajte Analytici špekulujú o premiérovi
"Je veľmi pravdepodobné, že rozloženie síl v parlamente bude spočívať na štyroch politických stranách," vyhlásil pre Le Parisien Guénolé.
Politológ tým má na mysli Macronove hnutie Vpred!, pravicových Republikánov, Národný front a Nepoddajné Francúzsko ľavičiara Jeana-Luca Mélenchona. S aktuálne vládnucimi socialistami už nepočíta.
Guénolé očakáva, že v parlamente by mohla vzniknúť koalícia medzi hnutím Vpred! a Republikánmi a domnieva sa, že pravica si brúsi zuby na úspech v parlamentných voľbách.
Le Parisien zašpekuloval, že pravica by si mohla neúspech v prezidentských voľbách vynahradiť ziskom postu premiéra a byť tak protiváhou prezidenta, ktorý bude z inej politickej strany.
Na Slovensku zvíťazil Macron pred Fillonom
Emmanuel Macron so ziskom 141 hlasov a Francois Fillon s 96 hlasmi získali v hlasovaní na území Slovenska v nedeľu 23. apríla v prvom kole francúzskych prezidentských volieb najviac hlasov.
Na treťom mieste skončila Marine Le Penová so ziskom 27 hlasov. Šesť obálok bolo prázdnych, tri hlasy boli neplatné.
Z 581 oprávnených voličov vložilo volebný lístok do urny 365 občanov Francúzska.
