TEHERÁN. Iránska Rada strážcov ústavy vo štvrtok vylúčila bývalého prezidenta tejto islamskej republiky Mahmúda Ahmadínežáda z májového súboja o post novej hlavy štátu. Informovali o tom miestne médiá.
Exprezident, ktorý stále zostáva polarizujúcou figúrou aj medzi zástancami tvrdej línie v iránskom politickom živote, minulý týždeň šokoval krajinu, keď zaregistroval svoju kandidatúru do nastávajúcich prezidentských volieb.
Ruský senátor kritizuje USA za spochybňovanie jadrovej zmluvy s Iránom Čítajte Krok proti vodcovi
Jeho krok bol dokonca v rozpore s odporučením najvyššieho vodcu ajatolláha Alího Chameneího, aby sa Ahmadínežád o úrad hlavy štátu už neuchádzal a verejnosť ho považuje za urážku ajatolláha ako najväčšej autority Iránu.
Ahmadínežád bol iránskym prezidentom v rokoch 2005-13, pričom sa na medzinárodnej scéne najviac zvýraznil svojou štvavou rétorikou proti Izraelu a Západu, ako aj svojím úsilím o posilnenie iránskeho jadrového programu.
Rada strážcov ústavy, ktorá posudzuje prezidentských uchádzačov z hľadiska duchovného i politického, zároveň oznámila, že zostavila konečný zoznam kandidátov, pričom ministerstvo vnútra ich mená oznámi v nedeľu.
Irán mal otestovať strelu schopnú niesť jadrovú hlavicu Čítajte Povolené kandidatúry
Povolenie kandidovať dostali súčasný umiernený prezident Hasan Rúhání, ako aj jeho najväčší rival Ebráhím Raísí, konzervatívny duchovný, ktorý má blízko k ajatolláhovi a je takisto zástancom tvrdého politického razenia.
Schválenie kandidatúry oboch zmienených činiteľov má podľa všeobecného očakávania podporu ajatolláha. Obaja sú zároveň všeobecne považovaní za hlavných favoritov na víťazstvo vo voľbách, ktoré sa uskutočnia 19. mája.
Rúhání hodlá v prípade svojho znovuzvolenia pokračovať v racionálnej zahraničnej politike a hospodárskych reformách. Za dôležité považuje zníženie nezamestnanosti a viac politických a sociálnych slobôd pre ľudí.
Jeho zvolenie však nie je isté. Vplyvnému duchovenstvu sa totiž nepáči jeho nedostatočne islamská politika a zástancovia tvrdej línie ho vo veci jadrovej dohody obviňujú z "diplomatického výpredaja" krajiny.
Úrady zaregistrovali celkovo 1636 uchádzačov o post hlavy štátu, z toho 137 žien, ktorým Rada strážcov ústavy v minulosti neumožňovala kandidovať. Tradične je na finálny zoznam uchádzačov vybraných zhruba šesť kandidátov.
