PCHJONGJANG, BRATISLAVA. Američania podráždili Severnú Kóreu presunmi lietadlovej lode a útočnej flotily, KĽDR sa zase vyhráža týždennými aj mesačnými jadrovými testmi.
Zmena amerického postoja ku komunistickému režimu cez víkend zvýšila napätie v oblasti a hovorí sa aj o vojne.
Pre severokórejský režim nie sú vyhrážky žiadnou novinkou. V deväťdesiatych rokoch sa Severná Kórea vyhrážala produkciou plutónia na jadrové zbrane, ak jej Spojené štáty neposkytnú pomoc s energiami.
V roku 2012 sa režim dohodol na moratóriu na jadrové testy výmenou za potravinovú pomoc, no ani nie po roku dohodu porušil.
Minulotýždňový nevydarený odpal rakety a najmä vyjadrenia lídrov však znepokojujú nielen Američanov. „Sme pripravení odpovedať na totálnu vojnu totálnou vojnou... Sme pripravení odpovedať na akékoľvek jadrové útoky vlastnými jadrovými útokmi,“ povedal v sobotu Čche Rjong-he, údajne druhý najmocnejší muž komunistického režimu. V čom je však situácia iná oproti minulým vyhrážkam?
Ako by vyzeral americký zásah na Severnú Kóreu? Rozhodne Trumpova diplomacia Čítajte Trump otočil rétoriku
Magazín Vox uvádza ako hlavný dôvod práve americký postoj. Americký viceprezident Mike Pence cez víkend stál len pár metrov od severokórejskej hranice a vyhlásil, že „éra strategickej trpezlivosti s KĽDR sa skončila“ a že v prípade odpovede na provokácie sú „v hre všetky možnosti“.
V pondelok navyše KĽDR reagovala na Penca tlačovou konferenciou, kde priznala, že „termonukleárna vojna môže vypuknúť v každom momente“.
Obamova ani Bushova administratíva nikdy nezašli až tak ďaleko, aby sa režimu Kim Čong-una spätne vyhrážali. Naopak – Severná Kórea si dokázala vyhrážkami skôr vydobyť ústupky. S vyjadreniami Donalda Trumpa sa však táto stratégia zmenila.
„Ide o relatívne nový prístup k Severnej Kórei,“ hovorí pre Washington Post James Kim z juhokórejského Asan inšitútu pre politické štúdie, podľa ktorého bol v minulosti prístup Západu veľmi vypočítavý a o vojenskom zásahu sa príliš nehovorilo. „Vždy sme vedeli, že tieto možnosti tu sú, no nikto nemal dosť odvahy, aby sa pustil touto cestou,“ vraví analytik.
Trump teraz situáciu otočil a de facto chce ústupok od KĽDR. „Môže povedať – ak chcete v regióne o jednu vojnovú loď menej, čo mi za to dáte?“ pripomína analytik.
