ANKARA. Až 2,5 milióna hlasov mohlo byť zmanipulovaných v nedeľňajšom tureckom referende o posilnení právomocí prezidenta.
Vyhlásila to v utorok rakúska členka pozorovateľskej misie Rady Európy Alev Korunová.
"Zákon dovoľuje len úradné hlasovacie obálky. Najvyššia volebná rada však rozhodla - a to v rozpore so zákonom -, že môžu byť prijímané aj obálky bez úradnej pečiatky," uviedla Korunová, poslankyňa rakúskeho parlamentu za stranu Zelení-Zelená alternatíva.
Podozrenie z manipulácie
Preto podľa Korunovej "existuje podozrenie, že až 2,5 milióna hlasov mohlo byť zmanipulovaných".
Prokurdská opozičná Republikánska ľudová strana (CHP) hovorí o troch miliónoch neopečiatkovaných obálkach, píše agentúra Reuters.
Poslankyňa taktiež povedala, že polícia v prevažne kurdskom meste Diyarbakir bránila jej dvom kolegom z pozorovateľskej misie vstúpiť do volebných miestností.
Hovorila aj o videozáznamoch zverejnených na sociálnych sieťach, na ktorých vraj vidno, ako niektorí ľudia hlasujú viackrát.
Turecko sa vracia pred Atatürka Čítajte Požiadali o anulovanie výsledkov
Hlavná turecká opozičná strana podala oficiálnu žiadosť o anulovanie výsledkov referenda.
Podpredseda CHP Bülent Tezcan vyhlásil, že výsledky nedeľňajšieho referenda o ústavných zmenách zameraných na posilnenie právomocí prezidenta sú "nezákonné". Strana podľa neho využije všetky právne prostriedky, aby ich napadla.
"Žiadame zrušenie tohto referenda," povedal Tezcan v sídle ústrednej volebnej komisie v Ankare.
Predseda CHP Kemal Kiličdaroglu už predtým vo vystúpení pred poslancami svojej strany výsledky referenda spochybnil a obvinil volebnú komisiu zo zaujatosti a uprednostňovania vládnucej Strany spravodlivosti a rozvoja (AKP).
Pred sídlom volebnej komisie stáli v utorok v rade stovky ľudí s úmyslom podať sťažnosť najmä na to, že komisia v nedeľu v priebehu referenda urobila kontroverzné rozhodnutie o prijatí hlasovacích lístkov v obálkach, na ktorých neboli úradné pečiatky.
Turci demonštrovali proti výsledkom referenda Čítajte Turci obvinenia odmietajú
Predseda Najvyššej volebnej rady Sadi Güven v pondelok odmietol tvrdenia o podvodoch.
K neopečiatkovaným lístkom povedal, že ich dali voličom omylom a nechceli ich potom diskriminovať.
Ako v utorok informovala tlačová agentúra Anadolu, z priebežných výsledkov referenda vyplýva, že zástancovia ústavných zmien zvíťazili v pomere 51,18 ku 48,82 percenta hlasov.
Volebná účasť dosiahla vyše 85 percent.
Eurokomisia vyzvala na prešetrenie nezrovnalostí
Na umožnenie prešetrenia nezrovnalostí súvisiacich s nedeľňajším referendom v Turecku vyzvala Európska komisia. Jej hovorca Margaritis Schinas potvrdil, že obnovenie trestu smrti by znamenalo, že sa Turecko nechce priblížiť k Európskej únii.
"Vyzývame turecké úrady, aby dôkladne zvážili ďalšie kroky po referende a snažili sa prijímať rozhodnutia v duchu národného konsenzu. Vyzývame všetkých aktérov na podporu riadneho prešetrenia nezrovnalostí zistených pozorovateľmi pri referende," uviedol hovorca EK.
Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe vydala v pondelok správu, v ktorej konštatovala, že referendum o ústavných zmenách v Turecku sa neuskutočnilo v súlade s medzinárodnými štandardmi.
Schinas potvrdil, že vysoká predstaviteľka EÚ pre zahraničnú a bezpečnostnú politiku Federica Mogheriniová je v kontakte s pozorovateľskou misiou OBSE v Turecku.
V súvislosti s návrhom tureckého prezidenta na obnovenie trestu smrti Schinas vyhlásil, že tento typ trestu je pre EÚ neprijateľný a je v priamom rozpore s jej základnými princípmi. "Obnovenie trestu smrti by bolo jasným signálom, že Turecko nechce byť súčasťou európskej rodiny," skonštatoval hovorca EK.
Turecko tiež trvá na zrušení vízovej povinnosti, čo mu EÚ sľúbila pri uzatváraní migračnej dohody. Schinas uviedol, že Ankare ešte stále zostáva sedem nesplnených kritérií, ktoré podmieňujú schválenie bezvízového styku. Doplnil, že Únia vedie s Tureckom dialóg a poskytuje mu poradenstvo, ako by malo upraviť legislatívu, aby splnilo podmienky Európskej únie podmienky na zrušenie víz.
