LONDÝN, BRATISLAVA. Američania, Briti aj Rusi vedeli o vojnových zločinoch nacistov oveľa skôr, ako sa donedávna predpokladalo.
Navyše dôkazy o existencii koncentračných táborov a vyvražďovaní obyvateľstva priniesli exilové vlády Československa či Poľska a vyžadovali spravodlivosť skôr, ako ich západní partneri.
Vyše sedemdesiat rokov zatvorený archív dokumentov o vojnových zločinoch tento týždeň zverejní londýnska Wienerova knižnica pre štúdium holokaustu a genocídy.
Online katalóg by mal podľa denníka Guardian obsahovať dôkazy o zločinoch nacistického režimu, ktoré sa dostali do rúk vtedy vznikajúcej OSN.
Preživší holokaust: Žili sme v jame ako potkany ČítajteDetaily o táboroch
Dokumenty ukazujú, že už v roku 1942 sa v krajinách ako Poľsko či Grécko znásilnenie a nútená prostitúcia vyšetrovali ako vojnové zločiny.
Poľská exilová vláda navyše komisii pre vojnové zločiny veľmi skoro dodala detailné opisy koncentračných táborov Treblinka a Auschwitz. Dokument z apríla 1944 opisuje aj to, ako boli „terakotové podlahy v plynových komorách veľmi klzké, keď boli mokré“.
„Očakávame veľký záujem,“ hovorí pre Guardian archivár knižnice Howard Falksohn. „Niektoré PDF súbory (do ktorých bol skopírovaný archív s veľkosťou 900 GB) majú viac ako dvetisíc strán. Toto je prvýkrát, kedy to bude sprístupnené pre každého. Je možné, že ľudia budú môcť prepísať rozhodujúce časti histórie na základe nových dôkazov,“ dodáva.
Spomienky na holokaust sa vrátili do tábora v Seredi ČítajtePriveľa utečencov
Jednou z osôb, ktorá mala doteraz prístup k archívu, bol Dan Plesch, autor novopublikovanej knihy Ľudské práva po Hitlerovi. Plesch tvrdí, že západné mocnosti vedeli už v decembri 1942 o tom, že nacistický režim zabil asi dva milióny židov, no nekonali.
V marci 1943 britský minister v Churchillovej vláde Viscount Cranborne povedal, že židia nie sú špeciálny prípad a v Británii už je priveľa utečencov.
„Mocnosti komentovali masové vraždenie židov o dva a pol roka skôr, ako sa predpokladalo. Donedávna sa hovorilo, že sa o tom dozvedeli až po objavení koncentračných táborov,“ hovorí Plesch pre denník Independent.
Loading
...
Nacistov nesúdili, nechceli si pohnevať Nemcov
Američania tak napriek dôkazom zo začiatku odmietali súdne procesy s vojnovými zločincami či pomoc ľuďom v núdzi.
Podľa historika americké ministerstvo zahraničia dokonca tvrdilo, že perzekúcia nacistov by mohla poškodiť po vojne ekonomické vzťahy s Nemeckom, prezident Harry Truman zase neskôr dával prednosť boju proti komunistom.
Snahy o začatie procesov boli navyše potlačené antisemitmi na ministerstve, tvrdí Plesch. Američania sa až po zverejnení týchto informácií pridali k Norimberským procesom.
O súdne procesy sa naopak už počas vojny snažili krajiny okupované nacistami. Československá exilová vláda zozbierala viac ako tristo strán dôkazov, ktoré by usvedčili Adolfa Hitlera z koordinácie a kontroly masakrov nacistov na českom území. Hitlera v tajnosti obžalovali až v roku 1944, keď nemecké jednotky Luftwaffe zhodili bomby na Londýn.
Historik Dan Pelsch tvrdí, že nové dokumenty sú ďalšou „kopou klincov do rakvy popieračov holokaustu.“