ANKARA, BRATISLAVA. Koniec Turecka ako ho poznáme, víťazstvo prezidenta Recepa Tayyipa Erdogana alebo rozdelená spoločnosť, ktorej významná časť si v skutočnosti žiadny odklon od demokracie neželá?
Výsledky tureckého referenda, v ktorom tesná väčšina voličov odobrila posilnenie Erdoganovej moci, svedčia o všetkých týchto troch veciach.
Aj keď analytici sa zatiaľ nezhodli, čo presne sa teraz v krajine na pomedzí Európy a Ázie udeje, väčšina z nich súhlasí aspoň s jedným: Turecko sa po referende nenávratne zmení. A vráti sa do čias, keď ešte nebolo demokraciou v pravom zmysle slova, ale len akýmsi sultanátom.

„Erdoganove víťazstvo v referende predznamenáva koniec Turecka, ako ho poznáme,“ napísal v pondelok komentátor britského Guardianu Yavuz Baydar krátko po tom, ako boli jasné výsledky referenda.
Prestížny zahraničnopolitický magazín Foreign Policy zase vyšiel s titulkom „Turecko, odpočívaj v pokoji (1921-2017)“.

Reakcia na puč
Nedeľňajšie referendum malo byť Erdoganovou reakciou na minuloročný neúspešný pokus o puč, počas ktorého ho armáda takmer pripravila o moc.
Za mrežami odvtedy skončili tisícky jeho odporcov, opozičné médiá začali úrady hromadne zatvárať a každý tretí uväznený novinár sveta má dnes podľa Reportérov bez hraníc sedieť práve v jednej z tureckých ciel.

Nové právomoci umožnia prezidentovi Erdoganovi ešte tvrdšie zatočiť s kritikmi a prakticky sa stane zároveň premiérom. Bude môcť odvolávať ministrov, opäť sa stane členom svojej Strany spravodlivosti a rozvoja (AKP), bude mať právomoc menovať sudcov ústavného súdu a z politika sa tak prakticky stane panovník.
Turecký prezident, ktorý krajine ešte ako premiér vládol nepretržite od roku 2003, má teraz zostať pri moci najmenej do roku 2025.
Nápis hore: „Voľba je vaša“. Nad fotografiou Erdogana nápis „Áno“, nad podobizňou šéfa Islamského štátu Abú Bakra al-Bagdádího nápis „Nie“.
Loading
...