ANKARA. Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan odmietol konštatovania medzinárodných volebných pozorovateľov, podľa ktorých nedeľňajšie referendum o ústavných zmenách neprebehlo v súlade s medzinárodnými štandardmi.
Turecko sa vracia pred Atatürka Čítajte Najdemokratickejšie voľby
"V tejto krajine prebehli najdemokratickejšie voľby, aké nezažila ani jedna z krajín na Západe," povedal Erdogan pred prezidentským palácom v Ankare svojím stúpencom.
Ďalej uviedol, že Turecko konštatovania pozorovateľov OBSE a Parlamentného zhromaždenia Rady Európy bude ignorovať.
Pozorovateľom tiež odkázal, aby si najprv "uvedomili svoje miesto" a tiež to, že Ankara sa ich "politicky motivovanými" správami nehodlá zaoberať.
Erdogan pred svojimi priaznivcami zároveň zopakoval, že zvažuje usporiadanie ďalších dvoch referend - o pokračovaní procesu prístupových rokovaní do Európskej únie a tiež o znovuzavedení trestu smrti.
Správu pozorovateľov ostro odmietlo aj ministerstvo zahraničia a označilo ju za "politicky motivovanú". Pozorovatelia podľa neho prišli do Turecka "s predsudkami a ignorovali princípy objektívnosti a nestrannosti".
Turecký bod nenávratu Čítajte Voliči nemali nezávislé informácie
Pozorovatelia OBSE a Parlamentného zhromaždenia Rady Európy zverejnili v Ankare správu, v ktorej sa píše, že obe strany kampane nemali rovnaké príležitosti a voliči nemali nezávislé informácie o kľúčových aspektoch reformy.
Z dôvodu platného výnimočného stavu v krajine boli navyše obmedzené základné slobody, ktoré sú nevyhnutné pre demokratický proces.
Pozorovatelia OBSE vytýkajú Ankare zastrašovanie odporcov zmien, zmenu pravidiel hlasovania krátko pred termínom a fakt, že referendová otázka nebola uvedená na hlasovacom lístku.
V predbežnej správe ďalej upozorňujú na "zneužívanie štátnych prostriedkov" táborom prívržencov prezidenta Recepa Tayyipa Erdogana. K nevyváženosti volebnej kampane prispela aj "aktívna účasť prezidenta" v nej.
Právny rámec podľa pozorovateľov OBSE nebol dostatočný na "usporiadanie skutočne demokratického referenda".
Vedúca misie OBSE Tana de Zuluetová však pri predstavovaní správa v Ankare zdôraznila, že úlohou jej organizácie nie je rozhodnúť o zákonnosti referenda.
Za pozorovateľov Rady Európy sa k hlasovaniu vyjadril Cezar-Florin Preda, podľa ktorého je "všeobecne možné povedať, že referendum nedosahovalo štandardy Rady Európy" a právny rámec nezaručil "skutočne demokratický proces".
OBSE a Rada Európy vyslali do Turecka 63 pozorovateľov z 26 štátov.
Podľa predbežných výsledkov hlasovalo za ústavné zmeny 51,2 percenta oprávnených voličov, proti ich bolo 48,8 percenta.
Opozičná Republikánska ľudová strana žiada vzhľadom na množiace sa sťažnosti na priebeh referenda o ústavných zmenách anulovanie jeho výsledkov. Predbežné výsledky nemieni uznať ani prokurdská opozičná Ľudovodemokratická strana.
Verhofstadt vyzval na zastavenie prístupových rokovaní
Na zastavenie prístupových rokovaní Turecka do Európskej únie vyzval líder Aliancie liberálov a demokratov za Európu (ALDE) v europarlamente Guy Verhofstadt.
"Navrhnuté ústavné zmeny dávajú prezidentovi Erdoganovi nielen autoritatívne právomoci, ale tiež narúšajú demokratický systém v Turecku a referendum nesplnilo štandardy Rady Európy," vyhlásil belgický europoslanec Verhofstadt.
Líder ALDE pripomenul, že turecká vláda bránila odporcom referenda a opozičným stranám vyjadriť svoj odmietavý postoj k navrhovaným ústavným zmenám.
"Navyše, výsledok referenda bol veľmi tesný. Napríklad veľké turecké mestá hlasovali jasne proti zmene ústavy. Jediným logickým záverom zo strany EÚ by malo byť okamžité zastavenie prístupových rokovaní a prehodnotenie vzťahov medzi Tureckom a EÚ," zhrnul belgický expremiér.
