BERLÍN, BRATISLAVA. Keď Holandsko začiatkom marca zabránilo tureckým diplomatom rozbehnúť kampaň za referendum, turecký prezident Erdogan krajinu označil za nacistov.
Aj rakúsky minister zahraničia Sebastian Kurz odmietol „polarizáciu Rakúska“ tureckou kampaňou.
Výsledky nedeľného referenda, ktoré výrazne posilnia právomoci prezidenta, však ukázali, že kampaň v Európe zabrala a že Turci žijúci v niektorých európskych krajinách sú oveľa tvrdšími podporovateľmi prezidenta Erdogana ako mnohí ich krajania.
Diktatúra dobrovoľne? Prečo si Turci vybrali zmeny a prečo sa nás to týka Čítajte Nemecké pozvanie
V prvom rade sa ukázalo, aké rozdielne turecké komunity v jednotlivých krajinách žijú. V Nemecku žijú asi štyri milióny Turkov, z ktorých malo asi 1,4 milióna v nedeľu právo voliť.
Pre Erdogana to bola skvelá príležitosť a aj na hlasy nemeckých Turkov sa spoliehal – už v parlamentných voľbách v roku 2015 získala jeho Strana spravodlivosti a rozvoja (AKP) 60-percentnú podporu, kým v Turecku to bolo 49,5 percenta.
“Za zmeny v referende hlasovalo 63,1 % Turkov v Nemecku, 64,8 percenta Turkov vo Francúzsku, 73,2 % tureckých voličov v Rakúsku a 75 percent z nich v Belgicku.
„
Nemeckí Turci Erdogana nesklamali – za zmenu systému na prezidentský hlasovalo 63,1 percenta, v susednom Rakúsku to bolo dokonca 73,2 percenta.
Najväčšiu etnickú menšinu v Nemecku totiž tvoria prevažne Turci, ktorých sem ako pracovnú výpomoc pozvali na začiatku sedemdesiatych rokov.
Vláda podľa Financial Times neočakávala, že títo pracovníci v krajine zostanú, no neskôr sa pravidlá zjemnili a mnohí sa do Nemecka presťahovali aj s rodinami.
