ISTANBUL. Odporcovia zavedenia prezidentského politického systému v Turecku protestujú v uliciach proti výsledkom nedeľňajšieho referenda o príslušných zmenách v ústave, ktoré boli podľa oficiálnych údajov schválené s tesnou prevahou.
Diktatúra dobrovoľne? Prečo si Turci vybrali zmeny a prečo sa nás to týka Čítajte Protesty aj oslavy
Prívrženci Republikánskej ľudovej strany (CHP), ktorá je najsilnejším opozičným zoskupením v krajine, sa zhromaždili večer pred straníckou centrálou v Ankare, kde pokrikovali heslo "Bok po boku proti fašizmu". Demonštranti navyše vyjadrovali nevôľu s reakciou predsedu CHP Kemala Kiličdarogla.
Hoci Kiličdaroglu vyhlásil, že nebude akceptovať víťazstvo zástancov zmien v ústave, podľa protestujúcich musí dať odpor najavo jasnejšie a vyzvať na opozičné demonštrácie.
Server sendika.org, ktorý je kritický voči tureckej vláde, informoval aj o zhromaždení prívržencov opozície pred sídlom ústrednej volebnej komisie v Ankare. Demonštranti, ktorých neskôr rozohnala polícia, protestovali predovšetkým proti rozhodnutiu komisie uznať platnosť hlasovacích lístkov, aj keď nie sú označené úradnou pečiatkou.
Ďalšie protesty po nedeľňajšom referende boli hlásené z istanbulskej štvrte Kadiköy. Podobne ako v iných častiach Istanbulu alebo v meste Izmir tu obyvatelia vyjadrovali nespokojnosť aj udieraním na hrnce a panvice.
Na námestí v centre Ankary sa medzitým zišli napriek dažďu tisíce podporovateľov prezidenta Recepa Tayyipa Erdogana, aby oslávili schválenie ústavných zmien, aj keď výsledky referenda zďaleka nedosiahli ich očakávania.
Podľa predbežných výsledkov referenda, zverejnených štátnou tlačovou agentúrou Anadolu po zrátaní 99 percent odovzdaných hlasov, zvíťazili zástancovia ústavných zmien v pomere 51,37 ku 48,63 percenta. Zatiaľ čo prezident Erdogan hovorí o víťazstve pre "celú krajinu", opozičné strany chcú zverejnené čísla napadnúť pre údajné manipulácie.
Turci si v referende vybrali viac moci pre Erdogana Čítajte Zdržanlivá európska komisia
Európska komisia na výsledky hlasovania reagovala zdržanlivo. Predseda EK Jean-Claude Juncker, vysoká predstaviteľka EÚ pre zahraničné veci Federica Mogheriniová a komisár EÚ pre európsku susedskú politiku a rokovania o rozšírení Johannes Hahn vyhlásili neskoro večer v Bruseli, že zatiaľ čakajú na vyhodnotenie referenda zo strany medzinárodných pozorovateľov, a to aj "vzhľadom na údajne nezrovnalosti".
Zmeny v tureckej ústave, ktoré boli predmetom hlasovania, a "obzvlášť ich praktické presadzovanie" by mali byť podľa nich posudzované vo svetle záväzkov Turecka ako kandidáta na vstup do EÚ a člena Rady Európy.
Generálny tajomník rady Thorbjörn Jagland zasa vyhlásil, že turecká vláda by mala pri zmenách v ústave dôkladne zvažovať svoje ďalšie kroky a zachovávať zásady právneho štátu.
"Vzhľadom na tesné výsledky by malo turecké vedenie dôkladne zvážiť, aké budú jeho ďalšie kroky," vyjadril sa Jagland. "Najdôležitejšie je zachovávať nezávislosť súdnictva, ako aj zásady právneho štátu, ako sú zakotvené v Európskom dohovore o ľudských právach," dodal s tým, že RE je pripravená Turecko "v tomto procese podporovať" ako svojho plnoprávneho člena.
Experti Rady Európy na ústavné právo ešte v marci varovali, že navrhované zmeny v tureckej ústave, ktoré zavádzajú prezidentský politický systém, môžu viesť k nastoleniu autoritárskeho režimu.
Vzťahy by sa meniť nemali
Podľa analytičky portálu Euractiv.sk Lucie Yar je veľmi nesprávne predpokladať, že sa vzťahy Turecka s EÚ či inými členskými štátmi po nedeľňajšom referende zmenia v priebehu krátkej doby.
"EÚ či krajiny ako Nemecko a Holandsko patria medzi najdôležitejších obchodných partnerov Turecka. A hoci rétorika prezidenta Recepa Tayyipa Erdogana bola v ostatných týždňoch voči Západu viac ako ostrá, je samozrejmé, že súvisela práve s predreferendovou kampaňou.
Pozorovatelia a analytici navyše vedia, že práve tento druh protizápadnej rétoriky je to, čo dokáže ešte stále burcovať veľké davy a vyvolávať emócie v Turecku," uviedla Lucie Yar.
Funkcia premiéra zanikne
Tureckí voliči sa mali v referende paušálne vyjadriť k 18 navrhovaným ústavným zmenám. Podľa schválených nových pravidiel bude prezident nielen hlavou štátu, ale aj vlády, pričom funkcia premiéra zanikne.
Prezident, ktorý už nebude nadstranícky ako doteraz, dostane právomoc bez súhlasu parlamentu vydávať dekréty so silou zákona a získa aj výrazný vplyv na súdnictvo.
Schválené zmeny vstúpia do platnosti po parlamentných voľbách, ktoré sa majú konať v roku 2019.
Turci v zahraničí hlasovali za ústavné zmeny vo vyššej miere
Zmeny v tureckej ústave získali výrazne vyššiu podporu medzi Turkami žijúcimi v zahraničí ako medzi voličmi v samotnom Turecku. Vyplýva to z predbežných výsledkov hlasovania zahraničných Turkov, ktoré agentúra Anadolu zverejnila po zrátaní takmer všetkých hlasov.
Podiel zástancov zmien rozširujúcich právomoci tureckého prezidenta dosiahol v Nemecku podľa týchto údajov 63,1 percenta, zatiaľ čo v Rakúsku tvorí tento tábor až 73,5 percenta odovzdaných hlasov. Na území Holandska sa vyslovilo za novú podobu ústavy 71 percent účastníkov referenda.
Najvyšší podiel hlasov "za" spomedzi európskych komunít Turkov bol zaznamenaný v Belgicku, a to 75,1 percenta. Vo Švajčiarsku však boli zástancovia reformy s 38 percentami v jasnej menšine.
Podľa údajov Anadolu hlasovalo za ústavné zmeny 59,2 percenta všetkých oprávnených voličov v zahraničí, zatiaľ čo priamo v Turecku to bolo iba 51,2 percenta. Na referende sa mohlo zúčastniť približne 58,2 milióna oprávnených voličov, z toho 2,9 milióna v zahraničí.
