ISTANBUL, BRATISLAVA. Tureckí voliči si želajú, aby prezident Recep Tayyip Erdogan získal viac moci a mohol zostať v úrade až do roku 2029. Po spočítaní vyše 99 percent hlasov sa za ústavné zmeny vyslovilo 51,3 percent voličov.
Proti ústavným zmenám je podľa predbežných výsledkov na stránke YeniSafak 48,7 percenta voličov. Volebná účasť bola na úrovni 85,8 percenta.
Štátnu agentúru Anadolu, ktorá výsledky zverejňuje, však kritizujú za nepresné čísla - podľa volebnej komisie ešte nie je spočítané také množstvo hlasov ako avizuje agentúra.
Opozícia výsledky odmieta
Líder najsilnejšej opozičnej strany v Turecku neuzná víťazstvo zástancov ústavných zmien v dnešnom referende. Predseda Republikánskej ľudovej strany (CHP) Kemal Kiličdaroglu vyhlásil pred novinármi v Ankare, že referendum "vynieslo na svetlo pravdu, a tou je, že najmenej 50 percent ľudí povedalo 'nie'".
Kiličdaroglu namieta voči postupu ústrednej volebnej komisie, ktorá oznámila, že bude považovať za platné aj hlasovacie lístky bez označenia príslušnými pečiatkami.
"Nie je možné meniť pravidlá počas hry," povedal šéf CHP s tým, že rozhodnutie volebnej komisie "uvrhlo tieň na výsledky" referenda.
Diktatúra dobrovoľne? Prečo si Turci vybrali zmeny a prečo sa nás to týka Čítajte Neohroziteľný Erdogan
Nedeľné referendum bolo hlasovaním o zmene parlamentného systému na prezidentský. Analytici sa zhodujú v tom, že ide o najvýraznejšie zmeny od čias, kedy sa Turecko stalo republikou.
Turecký prezident teraz môže zrušiť post premiéra a stáť tak na čele vlády. Parlament nemôže kontrolovať ministrov a poslanci prídu o právo vysloviť im nedôveru, zosadiť nemôžu ani prezidenta.
Prezident úspešným referendom získal možnosť rozpustiť parlament a môže sa oficiálne prihlásiť k politike svojej parlamentnej strany (doteraz musel byť neutrálny).
Turci odhlasovaním zmien odsúhlasili aj vyšší počet poslancov parlamentu, zrušenie vojenských súdov či zníženie počtu sudcov Ústavného súdu (kde bude väčšinu menovať prezident).
Loading
...
Keď Turecko potrebovalo pomôcť, Európa odmietla. Aj preto je tam, kde je Čítajte Nemecko za, Británia proti
Do hlasovania boli započítané aj výsledky od Turkov žijúcich v iných krajinách. Kým proti zmenám hlasovalo až 74 percent Turkov v Rusku či 79,4 percent v Británii, za bolo 63 percent v Nemecku a 64,5 percenta tureckých voličov vo Francúzsku.
Aj v Turecku bolo referendum veľmi tesné - v Istanbule hlasovalo proti 51,3 percent voličov, v regióne hlavného mesta Ankara bolo proti 51,1 percenta.
Zástancovia zmien a voliči vládnej strany AKP už začínajú v uliciach oslavovať, iní však vyzývajú k opatrnosti pre nepresnosti pri spočítavaní hlasov.
Erdogan: Voľte stabilitu
Prezident Erdogan pred hlasovaním argumentoval, že nový systém prinesie stabilitu do krajiny zmietanej terorizmom zo strany islamistov aj kurdských militantov. Od neúspešného puču v júni minulého roka začala vláda zatýkať ľudí prepojených na Kurdov, kritikov vlády z tábora islamského duchovného Fetullaha Gülena aj kritických novinárov a opozíciu.
"Mali sme referendá aj predtým, no toto referendum je o novom administratívnom systéme pre Tureckú republiku. Je to voľba pre zmenu a transformáciu," povedal prezident po tom, čo spolu s manželkou hlasovali.
Víťazstvo zástancov ústavných zmien v tureckom referende deklaroval už aj turecký premiér Binali Yildirim, ktorý sa im prihovoril z balkóna centrály svojej vládnej Strany spravodlivosti a rozvoja (AKP) v Ankare a povedal, že podľa neoficiálnych konečných výsledkov v referende zvíťazili.
Pri centrále AKP v Ankare sa zhromaždilo okolo 3000 ľudí, ktorí mávali tureckými vlajkami a volali na slávu prezidenta Recepa Tayyipa Erdogana, informovala agentúra AP.
Vicepremiér Veysi Kaynak pre server Hurriyet povedal, že výsledky "nie sú také, ako sme očakávali. Hlasov za je menej, ako sme čakali, no stále sme popredu."
