(zdroj: SME/MM)Marine Le Penová postúpila do druhého kola prezidentských volieb, prinášame jej profil.
PARÍŽ, BRATISLAVA. Osobne si nikdy neboli celkom blízki, no práve Jean-Marie Le Pen môže za to, že jeho dcéra sa už odmalička pohybuje v politike.
Keď mala šesť rokov, odfotografovali ju v jej detskej izbe. Na stenách mala plagáty, ktoré hovorili o boji s „marxistickou rakovinou“.
V ôsmich rokoch sa zas zobudila v izbe plnej rozbitého skla. Pri dome vybuchla bomba, ktorej adresátom bol Le Pen, zakladateľ krajne pravicového Národného frontu.
„Otec o mne hovorieval, že som ako Obelix. Keď som bola malá, spadla som do kúzelného nápoja politiky,“ povedala o otcovi, ktorého sa pred dvoma rokmi musela zbaviť ako najväčšej brzdy svojej politickej kariéry. S ním po boku by zrejme nemala také šance vyhrať prezidentské voľby, aké má teraz.
Minúta po minúte: Francúzsko si volí prezidenta. Budú v druhom kole Macron a Le Penová? Čítajte Rodina vzdialených ľudí
Tri Le Penove dcéry, z ktorých je Marine najmladšia, vychovávali najmä pestúnky. Keď bola Marine tínedžerka, jej rodičia zabávali verejnosť pikantnosťami zo svojho rozvodu.
„Marine Le Penová vyrastala vo veľmi zvláštnej atmosfére, v rodine, v ktorej sa zdalo, že sú si blízki, no v skutočnosti mali od seba ďaleko,“ povedal denníku Guardian David Doucet, ktorý napísal knihu o detstve súčasnej kandidátky na prezidentku.
Napriek tomu už ako tínedžerka chodievala s otcom na mítingy a verejne obhajovala jeho postoje. V roku 2011 prebrala jeho Národný front.
Marine Le Penová (48)
- Je dcérou Jeana-Marie Le Pena, zakladateľa nacionalistického Národného frontu.
- Stranu po ňom prebrala v roku 2011. Odvtedy sa snaží zbaviť ju imidžu antisemitskej strany.
- Od roku 2009 je poslankyňou Európskeho parlamentu, jej Národný front vedie frakciu euroskeptických a nacionalistických strán.
- Za prezidentku kandidovala už v roku 2012, s osemnástimi percentami skončila na treťom mieste za Francoisom Hollandom a Nicolasom Sarkozym.
Ten bol vždy najmä protestnou stranou. Le Pen hovoril o kritike migrácie, spochybňoval holokaust.
Jeho dcéra si však uvedomila, že ak by strana k antiimigračnej rétorike pridala heslá o ochrane francúzskych pracujúcich, mohla by získať hlasy nespokojných prevažne manuálne pracujúcich voličov.
Aby mohol byť Národný front rešpektovanou stranou, musel sa vzdať antisemitskej nálepky.
Predsedníčka preto spustila očistu, ktorej obeťou sa v roku 2015 stal aj samotný zakladateľ strany. Le Pen vtedy zopakoval svoje slová spochybňujúce holokaust a zo strany ho vylúčili. Aj vtedy sa súkromné veci klanu Le Penovcov stali verejnou záležitosťou.
Len nedávno však Le Penová použila podobné slova.
O masakri 13-tisíc Židov, ktorých počas druhej svetovej vojny na smrť poslali francúzski policajti, povedala, že za to nenesú zodpovednosť Francúzi, ale ľudia, ktorí boli vtedy pri moci.
Neskôr dodala, že skutočným Francúzskom počas druhej svetovej vojny bol odboj generála Charlesa de Gaulla, nie kolaborantský vichistický režim.
Le Penová uteká pred antisemitizmom, no ten ju stále dobieha Čítajte Isté druhé kolo
Napriek tomu si Le Penová zaistila postup do druhého kola prezidentských volieb. Vo volebnom finále sa však proti nej zrejme spoja voliči ostatných kandidátov a nemala by vyhrať.
“Jedným z výsledkov pôsobenia Národného frontu za posledných tridsať rokov je posun francúzskej politiky doprava.
„
Prieskumy sa však v poslednom roku viackrát mýlili a aj nálepka radikálky je niečo, čo by voličom nemuselo toľko prekážať.
Le Penová napríklad hovorí o riziku islamu, no aj kandidát stredopravých Republikánov Francois Fillon označil radikálny islam za „totalitarizmus podobný nacizmu“.
Dodal, že katolíci, protestanti či židia „neodsudzujú hodnoty republiky“. Moslimovia tak zrejme z jeho pohľadu robia.
Po útokoch v Paríži v novembri 2015 zas Le Penová vyzvala na odobratie francúzskeho občianstva moslimom s dvojitým občianstvom a radikálnymi postojmi. Toto bola dlhodobo téma, s ktorou prichádzali krajní pravičiari, no tentokrát ju spočiatku podporil aj socialistický prezident Francois Hollande a jeho premiér Manuel Valls. Nakoniec sa myšlienka do zákonov nedostala.
„Jedným z výsledkov pôsobenia Národného frontu za posledných tridsať rokov je posun francúzskej politiky doprava,“ hovorí pre SME Jim Shields, odborník na francúzsku politiku z birminghamskej univerzity v Astone.
V oblastiach ako národná bezpečnosť, migrácia či boj proti terorizmu už aj stredoľavé či stredopravé strany preberajú niektoré názory lepenovcov.
„Napriek tomu je niekoľko faktorov, ktorými sa Národný front odlišuje a možno ho označiť za extrémistický,“ pokračuje Shields.
