rádioaktívnym uránom počas leteckej kampane v Kosove v roku 1999.
"Žiadne nebezpečenstvo radiácie nehrozí, pokiaľ sa človek nenachádza priamo na mieste zásahu ochudobneným uránom, alebo nedrží takúto zbraň priamo holými rukami," povedal dnes hovorca srbskej vlády Juvan Djukanovič v meste Bujanovac, ktoré je jedným z miest zasiahnutých uránovou muníciou. Občanov zároveň ubezpečil, že všetky kontaminované oblasti v južnom Srbsku boli viditeľne označené a zapečatené.
Juhoslovanské médiá však nie sú také pokojné. "NATO bolo horšie než Černobyľ", znie palcový titulok na prvej stránke populárneho večerníka Večernje Novosti, čím zároveň pripomenul doposiaľ najhoršiu jadrovú nehodu vo svetovej histórii - výbuch jadrového reaktora v ukrajinskej elektrárni Černobyľ v roku 1986. Podobne ako ostatné juhoslovanské periodiká denník zároveň venoval niekoľko strán aj kontroverzným postojom Európy k otázke použitia uránových hlavíc počas kosovskej leteckej vojny.
V samotnom Kosove sa Erik Schouten, šéf Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) v tejto napätej juhosrbskej provincii, tiež pokúsil zahnať obavy miestnych obyvateľov a presvedčiť ich, že ich zdravotný stav nie je v dôsledku použitia uránu ohrozený.
"Od júla 1999 sa nevyskytli žiadne správy o zvýšenom počte pacientov s leukémiou," povedal Schouten v hlavnom meste Priština. "Hoci systém hlásenia správ o ochoreniach v Kosove má ďaleko od dokonalosti, kosovský úrad WHO by bol rozhodne informovaný, ak by došlo k významnému zvýšeniu prípadov rakoviny," dodal šéf WHO v Kosove.
Na základe predbežných výsledkov testovania leukémie u kosovských pacientov, vrátane osôb starších ako 15 rokov, "nemôžeme vysloviť záver, že počet prípadov leukémie sa zvyšuje," vyhlásil Schouten. Dodal však, že vyhodnocovanie zatiaľ nie je kompletné a ďalšie výsledky budú k dispozícii v priebehu budúceho týždňa.
Schouten zdôraznil, že údajná spojitosť medzi vojakmi mierových síl v Kosove, ktorí ochoreli na leukémiu a rakovinu, a použitím uránových hlavíc počas ozbrojeného konfliktu v Kosove, je len "veľmi hypotetická".
Hlavice z ochudobneného uránu sa používajú na zvýšenie prieraznosti striel z ťažkých kovov, určených na tanky a ďalšie ciele ťažkej výzbroje. Pri náraze hlavice na prekážku sa spustí reťazová reakcia, pri ktorej sa v okamihu uvoľní obrovské množstvo energie, pričom miesto zásahu zostane kontaminované rádioaktívnymi splodinami. Po prvý raz boli hlavice s nízkou rádioaktivitou vo veľkom množstve použité pred desiatimi rokmi počas vojny v Perzskom zálive.
Obavy z ohrozenia zdravia vzrástli v decembri minulého roku, keď Taliansko informovalo o 30 prípadoch tzv. balkánskeho syndrómu objaveného u vojakov, ktorí slúžili v balkánskom regióne. Dvanásti z nich ochoreli na rakovinu a piati zomreli na leukémiu.
Tím vyšetrovateľov Environmentálneho programu OSN objavil počas svojej novembrovej návštevy zasiahnutých miest v Kosove mierne zvýšenú hladinu rádioaktivity alebo kúsky uránovej munície v ôsmich z 11 miest provincie.
"Boli sme prekvapení, že sme našli zvyšky zbraní s obsahom uránu len tak sa povaľovať po zemi, takmer jeden a pol roka po skončení bombardovania," povedal šéf vyšetrovacieho tímu OSN Pekka Haavisto. Dodal, že jeho tím má v úmysle navštíviť aj ďalšie miesta zásahu na jar tohto roku.
Letecké jednotky Severoatlantickej aliancie zasiahli počas leteckej kampane celkovo 112 miest na území Srbska i Čiernej Hory. Podľa juhoslovanských expertov zostane slabo rádioaktívny urán v pôde miliardy rokov, prenikne do nadzemných vôd a v konečnom dôsledku sa stane súčasťou potravinového reťazca.
Po skončení leteckej kampane NATO juhoslovanská armáda zapečatila štyri miesta v Srbsku neďaleko hraníc s Kosovom a momentálne pracuje na ich vyčistení. Oficiálni predstavitelia však ani napriek tomu nedokázali vylúčiť potenciálny nárast závažných karcinogénnych ochorení v budúcnosti.
V Čiernej Hore vláda spustila nákladný dekontaminačný projekt v hodnote 200.000 dolárov, ktorého cieľom je dekontaminovať pobrežné oblasti zasiahnuté strelami NATO. Podľa ministra životného prostredia Miodraga Gomilanoviča ešte pred začiatkom turistickej sezóny bude vyčistených 3 0 štvorcových metrov čiernohorského jadranského pobrežia.
