ANKARA. V Turecku sa v nedeľu konalo referendum o ústavným zmenách, ktorých schválenie by znamenalo faktickú zmenu parlamentného politického systému na prezidentský.
Prieskumy verejnej mienky signalizujú tesný súboj stúpencov a odporcov reformy.
Až po referende zavládne fašizmus. Ako vidí Turecko Erdoganov odporca Čítajte Erdogan hovorí o stabilite
Podľa prezidenta Recepa Tayyipa Erdogana tieto zmeny zaistia Turecku politickú stabilitu, bezpečnosť a ekonomickú prosperitu.
Kritici naopak hovoria o likvidácii tureckej demokracie, zavedení autokratického režimu a koncentrácii politickej moci v rukách Erdogana, ktorý v krajine vládne - najskôr ako premiér a potom prezident - už od roku 2003.
Referendum prebiehalo v podmienkach výnimočného stavu vyhláseného po pokuse o štátny prevrat z vlaňajšieho júla.
Hlasovaniu predchádzalala značne asymetrická kampaň, v ktorej jednoznačne dominoval Erdogan a jeho vládny tábor stúpencov zmien. Tí takmer úplne ovládli mediálny priestor a zaplavili krajinu svojimi plagátmi.
Potrebujeme len jedného šoféra. Ako vidí Turecko fanúšik Erdogana Čítajte Terčom zastrašovania
Odporcovia návrhov sa naopak stali terčom zastrašovania, fyzického násilia a svojvoľného väznenia.
Samotný Erdogan obviňoval svojich kritikov zo snáh o destabilizáciu Turecka a zo spolčovania sa s teroristami, ktorí podľa neho stáli za vlaňajším pokusom o prevrat.
Voliči sa majú paušálne vyjadriť k 18 navrhovaným ústavným zmenám. Prezident má byť podľa nových pravidiel nielen hlavou štátu, ale aj vlády. Funkcia premiéra zanikne.
Prezident, ktorý už nebude nadstranícky ako doteraz, dostane právomoc bez súhlasu parlamentu vydávať dekréty so silou zákona a získa aj výrazný vplyv na súdnictvo.
Právne záväzné rozhodnutie
V prípade schválenia vstúpia navrhované zmeny plne do platnosti s parlamentnými voľbami, ktoré sa majú konať v roku 2019.
Akékoľvek rozhodnutie voličov bude právne záväzné. Prípadné "nie" by podľa pozorovateľov vyvolalo politickú neistotu, ktorá by mohla viesť aj k predčasným voľbám.
Hlasovanie v 32 východotureckých provinciách sa skončilo o 15.00 h SELČ. Vo zvyšku krajiny sa volebné miestnosti zatvorili o hodinu neskôr, uviedla agentúra Anadolu.
V priebehu dnešného dňa mohlo odovzdať svoje hlasy 55,3 milióna tureckých voličov.
Výsledky budú postupne zverejňované v priebehu večera a noci.
Pozorovateľský tím
Na hlasovacom lístku nie je vytlačená žiadna otázka, iba dve slová "áno" a "nie". Voliči označia jednu z možností podľa toho, či podporujú navrhované ústavné zmeny.
Na priebeh referenda dohliada len malý počet medzinárodných pozorovateľov. Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) vyslala do Turecka približne 35-členný pozorovateľský tím.
Turci žijúci v zahraničí, mohli hlasovať počas dvojtýždňového obdobia, ktoré sa skončilo 9. apríla.
V konečnom súčte však hlasovalo len 47 percent (1,3 milióna) z takmer troch miliónov zahraničných Turkov oprávnených voliť.
Hlasovacie lístky už previezli do Turecka, kde ich sčítajú spolu s ostatnými.
Kritizoval krajiny
Turecký minister zahraničných vecí Mevlüt Čavušoglu kritizoval v nedeľu nemenované krajiny za pokus ovplyvniť prebiehajúce historické referendum o posilnení právomocí hlavy štátu.
Čavušoglu po odvolení v provincii Antalya pred novinármi vyhlásil, že niekto "zo zahraničia sa pokúšal hovoriť tureckému národu, čo má robiť... Dnes ale rozhodne náš národ".
Turecký minister nespresnil, o kom sa zmieňuje. Agentúra AP ale pripomenula, že Turecko má napäté vzťahy s niektorými európskymi krajinami, najmä Nemeckom a Holandskom.
Polícia bráni pozorovateľom, tvrdí opozícia
Polícia bráni volebným pozorovateľom prokurdskej opozičnej Ľudovodemokratickej strany (HDP) v ich práci počas referenda o ústavných zmenách v Turecku.
Poslankyňa Ziya Pirová agentúre DPA telefonicky z volebnej miestnosti v prevažne kurdskom meste Diyarbakir povedala, že policajti vyviedli pozorovateľov HDP a takisto opozičnej Republikánskej ľudovej strany (CHP) z jednej z volebných miestností.
Argumentovali, že na identifikačných štítkoch mali okrem mena aj logo svojej strany, používanie symbolov strán vo volebných miestnostiach je však v deň volieb je zakázané.
Podobné prípady boli hlásené aj z iných miest v juhovýchodnom Turecku, kde žije kurdská menšina. "Cielene idú voči HDP a CHP, teda proti táboru 'nie'. Hľadajú dôvody, aby pri urnách nemohli byť žiadni pozorovatelia," uviedla Pirová.
Podľa nej sú všade vo volebných miestnostiach a na všetkých poschodiach policajti, ktorí by tam vôbec nemali byť. "Prehľadávajú vrecká a hľadajú karty volebných pozorovateľov. Na kartách CHP je jej logo, na našich pečiatka HDP. Pozorovateľov vezmú na policajnú stanicu a spíšu zápisnicu. Potom ich prepustia, ale to môže trvať niekoľko hodín. Za ten čas nie je nikto z HDP a CHP pri urnách," opísala situáciu Pirová.
Obe strany sa preto snažia zmeniť podobu identifikačných kariet.
Spor si vyžiadal dvoch mŕtvych
Dvoch mŕtvych a troch zranených si v nedeľu vyžiadal spor pred volebnou miestnosťou na juhovýchode Turecka.
Podľa agentúry Dogan boli pri konflikte v meste Čermik v provincii Diyarbakir použité nože a strelné zbrane.
Polícia zadržala jednu osobu.
