Počítačová hra zadáva postupne úlohy ako sebapoškodzovanie, pozeranie hororov, státie na okraji vysokých budov. Víťazom sa stáva ten, kto splní aj poslednú úlohu – samovraždu.
Takto opisujú údajnú hru Modrá veľryba, ktorá sa rozšírila z Ruska, už niekoľko týždňov médiá po celom svete. Odborníci však tvrdia, že samotná hra vôbec neexistuje a ide len o pôvodne marketingovú myšlienku, na ktorú sa za niekoľko týždňov nabalilo množstvo neprávd.
Informácia o hre sa začala šíriť vo februári, keď anglické médiá prebrali správu z májového vydania ruského denníka Novaja gazeta. Denník vtedy uverejnil rozsiahlu investigatívu s názvom Skupiny smrti, kde písali aj o fenoméne internetových skupín, ktoré motivujú mladých spáchať samovraždu. V priebehu pol roka v dôsledku podobných hier údajne prišlo o život asi 130 ľudí.
Denník mal však v texte veľa nepresností a aj iné médiá ich upozornili, že žiada z prípadov samovrážd v Rusku nebola podľa polície pripísaná hre Modrá veľryba. Väčšina samovrážd vyplýva v Rusku z rodinných konfliktov a zo sporov s kamarátmi či učiteľmi, tvrdí server Meduza.
Bulvárne médiá v Rusku tak spojili s údajnou hrou napríklad samovraždu dvoch tínedžeriek v Irkutsku, aj keď polícia žiadnu takúto spojitosť nepotvrdila.
Chceli viac fanúšikov
Inšpiráciu na samovraždy však mohli poskytnúť desiatky skupín na sociálnej sieti VKontakte (VK), tvrdí aj český projekt o kyberšikane e-bezpečí.cz. Na sociálnych sieťach naozaj existujú skupiny spájané s Modrou veľrybou.
Keď ruská tínedžerka Rina Palenková zverejnila na VK fotografiu vlaku tesne pred samovraždou, podľa servera Snopes.com to mnohé skupiny venujúce sa samovraždám začali zneužívať. Vzniknutá hra, ktorá nemala so samovraždami nič spoločné, sa v týchto skupinách zmenila na marketingový nástroj, ktorý pomáhal týmto skupinám rozširovať vplyv.
Priznali to aj administrátori týchto skupín More Kitov (ktorý odmieta, že by výzvami chcel motivovať mladých spáchať samovraždu) a Filip Lis, ktorý využil kult okolo smrti Riny Palenovej na získanie viac fanúšikov – chcel tak zvýšiť príjmy z reklamy na svojej stránke, povedal pre server Lenta.ru.
Na internete sa potom začali podobné skupiny šíriť, Lisovi dokonca pomáhali natáčať vymyslené samovražedné videá s cieľomzískať fanúšikov.

Polícia pred hrou varovala
Administrátori skupín však naozaj nabádali deti na riskantné úlohy, niektorých za to aj vyšetrujú. Neskôr sa zo skupín začali vytvárať samotné výzvy a vznikla tak aj údajná hra Modrá veľryba. Dnes sa výzvy menia a šíria na internete.
Vo viacerých krajinách pritom ešte pred overením informácií polícia varovala pred hrou a niektoré prípady samovrážd s ňou priamo spojila. Jeden prípad samovraždy s hrou médiá spájali aj na Slovensku.
„V súčasnosti má hra najmä podobu tzv. mémov a výziev na zapojenie sa na napodobovanie a plnenie vymedzených úloh,“ píše pre server e-bezpeci.cz Kamil Kopecký z Centra prevencie rizikovej virtuálnej komunikácie na Univerzite Palackého v Olomouci.
Samotná Modrá veľryba tak nemá dokázateľne formu počítačovej hry, len rôznych výziev. „Najväčším nebezpečenstvom tak nie je samotná hra, ale jej popularizácia prostredníctvom médií a panika, ktorú informácie o hre prinášajú,“ uzatvára Kopecký.