ANKARA, BRATISLAVA. Asi 50-tisíc ľudí skončilo vo väzení, približne stotisíc prišlo o prácu. Novinárov, sudcov, učiteľov, vojakov, úradníkov.
Čistky po minuloročnom neúspešnom pokuse o prevrat ukázali, ako ďaleko je ochotný zájsť turecký prezident Recep Tayyip Erdogan.
V ohrození sa ocitá každý, kto prejaví čo i len mierne sympatie ku kurdskej menšiny, okamžite ho označia za podporovateľa terorizmu.
Turci, ktorí chodili do škôl založených hnutím duchovného Fethulláha Gül, ľudia, ktorí majú peniaze v jeho bankách. Deti, ktoré sa na sociálnej siete vysmievajú z prezidenta. Všetci sú ohrození.
A toto všetko môže byť len začiatok, obávajú sa Erdoganovi odporcovia. Ak mu Turci v nedeľňajšom referende odobria jeho predstavu ústavy, stane sa z neho neobmedzený vládca a Turecko už nebude demokraciou. Sám bude rozhodovať o ministroch, pod palcom bude mať aj súdnu moc.

Už teraz je diktátor
Prezidentský systém, ktorý by nová ústava zaviedla, je síce bežný aj v iných krajinách sveta, no v demokraciách nemáva jeden človek pod kontrolou výkonnú aj súdnu moc.
Aj americký prezident ako hlava vlády sa musí podriadiť súdnej moci. Navyše, Erdoganovu silu pocítili Kurdi, proti ktorým spustil v roku 2015 brutálne vojenské zásahy.
“Nebojím sa ani výsledku áno. Tým najhorším sme si už prešli. Tisíce našich členov sú vo väzení. Nebude to koniec sveta, budeme pokračovať. Našu vieru v demokraciu to posilní.
„
„Už teraz vládne ako diktátor,“ hovorí pre CNN 39-ročný Istanbulčan Ebril Ozdemir. „Ak zvíťazi hlasovanie áno, všetko, čo doteraz robia, bude legálne. Až potom uvidíme skutočný fašizmus.“
Erdogan bol v 90. rokoch starostom Istanbulu a na rozvoji tohto najväčšieho mesta krajiny si postavil svoj politický imidž.
No jeho bývalé mesto je teraz výrazne rozdelené.
Chudobnejší ľudia, robotníci, ktorí do veľkomesta prišli z iných častí krajiny, stoja za prezidentom. No veľká časť Istanbulčanov sa cíti súčasťou Európy, ktorou mesto bolo od staroveku, keď sa ako Konštantínopol stal centrom Rímskej ríše.