1. O čom budú tureckí voliči tento víkend hlasovať?
Vyše 55 miliónov tureckých voličov môže v nedeľu 16. apríla hlasovať o dodatkoch k ústave, ktorá zmení parlamentnú demokraciu na prezidentský systém.
O osemnástich ústavných zmenách už turecký parlament hlasoval, no zmeny nezískali hlasy dvoch tretín poslancov, a preto prezident Recep Tayyip Erdogan vyhlásil referendum.
Úspešné referendum by prinieslo výrazné zmeny – zrušil by sa post premiéra, prezident by stál na čele vlády a mal by vicepremiérov. Parlament by už nemohol kontrolovať ministrov a poslanci by prišli o právo vysloviť im nedôveru, zosadiť by už nemohli ani prezidenta.
Prezident by, naopak, získal možnosť rozpustiť parlament a podľa denníka Guardian by už nemusel byť neutrálny, ale mohol by sa prihlásiť k svojej politickej strane.
Ústavné zmeny by navyše zvýšili počet poslancov parlamentu, zrušili vojenské súdy, znížili počet sudcov Ústavného súdu (pričom väčšinu by menoval prezident) a znížili aj nezávislosť súdnej rady.

2. Aké možnosti majú občania v referende?
Výber je jednoduchý – voliči môžu s reformou buď súhlasiť, alebo nie. Žiadne iné možnosti ani rozdelenie po jednotlivých bodoch neexistujú.
3. Prečo je rozhodnutie v Turecku dôležité?
Výsledok referenda výrazne zmení formu, akou táto krajina funguje. „Ide o pravdepodobne najdôležitejšie politické rozhodnutie od čias, keď Turecko ako republika vzniklo,“ hovorí pre SME analytička think tanku European Policy Centre Amanda Paulová.
Erdogan by sa tak stal najsilnejšou politickou figúrou v Turecku a pri moci by sa mohol udržať až do roku 2029.
Turecká analytička Asli Aydıntaşbaşová z Európskej rady pre zahraničné vzťahy (ECFR) prirovnala nový systém k americkému prezidentskému systému, akurát bez Kongresu a Najvyššieho súdu.
Turci si tak podľa serveru Euractiv môžu demokraticky odsúhlasiť autokraciu. „Turecko príde o systém kontrol a rovnováh. V krajine, ktorá nemá skutočnú históriu demokracie, je to veľmi nebezpečné,“ dodáva Paulová.
