VARŠAVA. Nová poľská vládna komisia, ktorá opätovne vyšetruje pád lietadla s poľskou politickou a vojenskou elitou v Rusku z roku 2010, zverejnila v pondelok predbežné zistenia. Tvrdí, že vládny špeciál sa pravdepodobne rozpadol ešte vo vzduchu po odpálení výbušnín na palube.
"Veľa nasvedčuje tomu, že 10. apríla 2010 došlo k výbuchu na palube vládneho lietadla Tupolev," uvádza sa v komentári videomateriálu prezentovaného komisiou pri príležitosti siedmeho výročia pádu lietadla.
Pred siedmimi rokmi tragicky zahynul poľský prezident Kaczyňski. Poliaci si pripomínajú Smolensk Čítajte Indície explózie
"V dôsledku vykonaných experimentov môžeme povedať, že najpravdepodobnejšou príčinou výbuchu bolo termobarické zariadenie," cituje zo správy agentúra Reuters.
V správe komisie sa uvádza, že na mieste havárie sa okrem veľkých kusov trosiek našlo aj veľké množstvo menších úlomkov, ktoré môžu byť dôsledkom výbuchu.
Najmenej štyri obete havárie mali výrazné popáleniny na telách, hoci ich našli mimo miesta pádu, kde zúril oheň. Okrem toho jedny z dverí sa zaborili do hĺbky jedného metra, čo naznačuje, že mohli letieť desaťkrát vyššou rýchlosťou než samotné lietadlo, tvrdí komisia.
Poliaci tvrdia, že k havárii vládneho špeciálu prispel ruský dispečing Čítajte Smolenská katastrofa
Inkriminované lietadlo sa 10. apríla 2010 zrútilo pri pokuse o pristátie na letisku Smolensk-Severnyj. Na palube sa nachádzalo 96 ľudí: 88 cestujúcich a osem členov posádky. Haváriu lietadla nikto neprežil.
Poľsko vtedy okrem hlavy štátu prišlo aj o prakticky celé najvyššie velenie armády, keďže zahynul náčelník generálneho štábu a velitelia pozemných, leteckých, špeciálnych i námorných síl.
Delegácia na čele s prezidentom Kaczyňským vtedy letela na spomienkové podujatia do Katyne, kde si chceli uctiť pamiatku 20.000 poľských vojakov a dôstojníkov, popravených v Katynskom lese v roku 1940 sovietskymi bezpečnostnými orgánmi.
Haváriu poľského vládneho lietadla v Rusku vyšetrovali nezávisle od seba obe zainteresované krajiny - Poľsko i Rusko.
Podľa poľských vyšetrovateľov za haváriu môžu chyby a nedostatočný výcvik poľských pilotov, ktorí sa pokúšali o pristátie v hmle. Poľsko však viní aj ruských dispečerov, ktorí údajne dávali poľským pilotom nesprávne a mätúce pokyny na pristávanie. Správa však neobsahuje obvinenie na adresu Rusov zo zámerného pochybenia.
Ruskí vyšetrovatelia svojho času všetku vinu za letecké nešťastie pripísali poľskej strane, pričom v konaní a postupe ruských leteckých dispečerov nenašli žiadnu chybu.
Pred týždňom poľská prokuratúra oznámila, že na základe novej analýzy dôkazov niet pochybností o tom, že k havárii prispelo aj konanie dvoch ruských leteckých dispečerov a tretej osoby, ktorá sa nachádzala v riadiacej veži letiska pri ruskom meste Smolensk. Rusko takéto obvinenia poľskej strany rozhodne odmietlo.
Poľsko obnovilo vyšetrovanie leteckej havárie pri Smolensku po parlamentných voľbách v roku 2015, ktoré vyhrala konzervatívna PiS na čele s dvojčaťom zosnulého prezidenta Kaczyňského Jaroslawom.
