BUDAPEŠŤ, BRATISLAVA. Najkrajší kandidát v Srbsku, ktorý síce bude kradnúť, ale podelí sa aj s občanmi. Tak sa pred prezidentskými voľbami v Srbsku prezentoval 25-ročný Luka Maksimovič, ktorý parodoval ostatných politikov.
Napriek tomu, že voľby minulý týždeň vyhral doterajší premiér Aleksandar Vučič, stupeň znechutenia z tradičných politikov ukázal aj Maksimovičov úspech – získal deväť percent.
Týždeň po voľbách zapĺňa srbské mestá čoraz viac ľudí, ktorí protestujú proti Vučičovmu zvoleniu. Viac ako 15-tisíc ľudí sa v sobotu zišlo v Belehrade na „proteste proti diktátorstvu“.
O deň neskôr vyše 70-tisíc ľudí v maďarskej Budapešti protestovalo proti zákonu vlády Viktora Orbána, ktorý obmedzuje akademickú slobodu a môže z krajiny vyštvať prestížnu zahraničnú Stredoeurópsku univerzitu, založenú miliardárom Georgeom Sorosom.
Protesty majú síce rôzne ciele, no oba sú namierené proti politikom, ktorí postupne získavajú pre seba čoraz viac moci a občanom odoberajú slobody.

Autokrati s demokratickou tvárou
“Kritizujú ich, že za demokratickou tvárou zhromažďujú obrovskú osobnú moc, ničia kontroly a rovnováhy, dosadzujú svojich ľudí do štátnych inštitúcií, kým ignorujú zjavnú korupciu medzi ich spolupracovníkmi.
„
Vučič aj Orbán ešte v novembri na spoločnom stretnutí chválili, že vzájomné srbsko-maďarské vzťahy nikdy neboli lepšie. Nielen Orbán, ale aj Vučič sa však v poslednom období stali terčom kritiky zo zahraničia aj od opozície.
„Kritizujú ich, že za demokratickou tvárou zhromažďujú obrovskú osobnú moc, ničia rovnováhu moci, dosadzujú svojich ľudí do štátnych inštitúcií, kým ignorujú zjavnú korupciu medzi ich spolupracovníkmi,“ napísal denník Irish Times.
Paralely medzi ich správaním vidí aj analytik českej Asociácie pre medzinárodné otázky Tomáš Jungwirth. „Obaja si vo svojich štátoch postupne vybudovali prakticky neotrasiteľnú pozíciu. Vučič aj Orbán sa profilujú ako ľudoví vodcovia, ktorí sú zárukou vnútornej stability a zároveň silnými obhajcami národných záujmov navonok,“ hovorí analytik.
„Obaja pritom majú pod kontrolou nielen verejné inštitúcie, ale aj médiá a snažia sa pod ňu získať aj občiansku spoločnosť,“ dodáva a spomína aj veľkú podporu významných oligarchov.
