Z akého prostredia pochádza človek, ktorý sa rozhodne pridať k teroristickej skupine, akou je al-Káida?
"Možno by ste to nepovedali, no nepochádzam ani z chudobného prostredia, ani z okraja spoločnosti.
Narodil som sa v Británii, žil som na severe a neskôr v Londýne. Moja rodina podnikala, ja som vlastnil autoservis, kde sme robili napríklad emisné kontroly. Bol to dobrý biznis. Vyrástol som v prevažne belošskej štvrti, nikdy som nezažil rasizmus."
Čo vás teda motivovalo v tom, aby ste v decembri 2002 odišli do Afganistanu?
"Bolo to krátko po útokoch z 11. septembra 2001, kde útočili ľudia mojej viery, takže to bolo zložité. No následne prišla vojna Západu proti teroru a spojenci v Afganistane zabíjali okrem al-Káidy a Talibanu aj tisícky civilistov vrátane detí.
Keď som videl umierať nevinných, bolo to pre mňa veľmi emotívne. Som moslim, a preto verím, že je dôležité súcitiť s inými moslimami. Začal som byť aktívnejší, zbieral som viac peňazí, oblečenia, jedla, ktoré by išli nevinným obetiam.
Zašlo to až do momentu, keď som pocítil, že musím spraviť viac. Ľudia, s ktorými som sa stretával, mali blízke kontakty na al-Káidu. Vtedy mi to bolo jedno - aspoň niekomu z miestnych pomáhali, a to mi stačilo. V decembri som sa preto vydal do Afganistanu."

V tom čase už bolo verejne známe, že al-Káida je teroristická organizácia. Neprekážalo vám to?
“V tom čase sme počuli o al-Káide len od Američanov a nie od Afgancov. Politici ako George Bush hovorili o krížových výpravách, generáli o vojne v mene Krista, väčšina obetí boli civilisti.
Videl som fotografiu amerického vojaka so samopalom, ktorý stojí nad telom mŕtveho chlapca a usmieva sa. Preto som neveril Amerike ani jazyku, ktorý používal Bush či Tony Blair. Keď vidíte podobné fotografie, začnete veriť 'alternatívnym faktom'.
Nepopieral som, že 11. september sa stal a že zomreli tisíce ľudí, no súčasne sa tým začalo ospravedlňovať zabíjanie ďalších tisícok civilistov. To ma znepokojovalo. Cítil som, že al-Káida robí dobrú vec, pretože obraňuje nevinných ľudí v Afganistane.
Cestoval som tam s humanitárnymi úmyslami, no bol som tiež nahnevaný na amerických vojakov. Toto nie je vojna proti teroru. Cítil som sa zaviazaný ako ľudská bytosť a aj ako moslim niečo spraviť."
“Keď som prišiel do dediny a snažil som sa komunikovať s deťmi, ostatní členovia al-Káidy si ich zatiaľ premeriavali metrom. Asi dostanú nové oblečenie, hovoril som si vtedy. No keď som zistil, že tieto deti merajú na samovražedné vesty, doľahla na mňa brutalita reality.
„
Aká bola realita, keď ste tam prišli?
"Bol som na šokujúce scény vo vojnovej krajine pripravený, no prekvapil ma počet zahraničných vojakov v Afganistane.
Prišiel som podobne ako mnohí iní cez Pakistan. Odrazu tam neboli len Afganci, ale aj Čečeni či Arabi, ktorí majú úplne iný pohľad na svet a ostatných moslimov.
Zdalo sa mi to pokrytecké. Keď som prišiel do dediny a snažil som sa komunikovať s deťmi, ostatní členovia al-Káidy si ich zatiaľ premeriavali metrom. Asi dostanú nové oblečenie, hovoril som si vtedy. No keď som zistil, že tieto deti merajú na samovražedné vesty, doľahla na mňa brutalita reality.
Áno, Američania a spojenci bombardujú civilistov, no toto je nesprávne. Toto sú naši vojaci, hovorili mi, ktorí sú požehnaní a môžu v tejto vojne bojovať a pôjdu do raja. Tieto deti trpeli, prišli o rodičov. Samozrejme, že niečomu takému uveria. Jedno dievča prežilo výbuch bomby ako jediné z celej rodiny. Čo spraví, ak jej teraz niekto povie, že ju vezme na cestu do raja, kde je jej rodina? Robia to s radosťou, nerozumejú, čo sa deje."
Spochybňovali ste hneď od začiatku tieto postupy?