Pred voľbami v roku 2013 ste povedali, že vašou motiváciou boli slová vášho syna, ktorý chcel po dokončení vysokej školy odísť. Ubehlo tri a pol roka, odchádza?
„Ešte študuje a odchádza. Hovorí, že už nevidí nádej, že by sa tu niečo zlepšilo. Že sa tu nedá žiť tak dobre ako na Západe. Nehovorí len o ekonomickej stránke, aj keď pre neho ako budúceho IT odborníka aj toto hrá úlohu, ale aj z pohľadu slobôd a hodnôt.“
Vtedy ste sa to chystali zmeniť. Zmenilo sa to?
„Nezmenilo. Vstupovala som do politiky s tým, že by som chcela zmeniť politické prostredie, aby bolo transparentnejšie. To sa vôbec nedeje. To, čo ANO ponúkala voličom, sa nestalo skutočnosťou.“
V roku 2013 padla po škandále vláda a ľudia si žiadali nové strany. Zároveň sa už vtedy vedelo, že Andrej Babiš podozrivo zbohatol, bol možno agentom ŠtB, objavovali sa pochybnosti o jeho Bociaňom hniezde. Prečo ste mali pocit, že práve jeho ANO je strana, ktorá môže zmeniť Česko?
„Išlo práve o ten dopyt po niečom novom a ja som verila, že toto bude to nové v dobrom zmysle slova. Nebolo.“
Už vtedy to mnohým pripomínalo príbeh Vecí verejných. Líder Vít Bárta bol z podnikateľského prostredia a program strany bol postavený len na boji s korupciou. Až keď vstúpili do vlády, ukázalo sa, že fungujú až mafiánskym spôsobom. Nevnímali ste to tak?
„Babiš sa prezentoval ako úspešný podnikateľ a manažér a hovoril, že túto skúsenosť chce pretaviť do politiky s tým, že s podnikaním skončí. To, čo vybudoval Bárta a čo vybudoval Babiš, sa nedá porovnávať. Líšia sa v tom, čo bolo za nimi vidieť, ako to Babiš prezentoval, aké pozitívne kroky robil pri budovaní svojej firmy. Voliči ho dodnes vnímajú ako skúseného podnikateľa, ktorý vybudoval obrovskú firmu a buduje štát ako firmu.“
Štát však nie je firma. Firme ide o zisk, kým štát musí myslieť aj na slabších, neproduktívnych.
„Keď som kandidovala za ANO, mysleli sme to tak, že štát má rozumne a efektívne hospodáriť, znížiť štátny aparát. V tomto som videla hlavnú myšlienku, nie v tom, že zvýšime počet úradníkov, budeme dusiť malých a stredných podnikateľov a vyberať dane za každú cenu.“
Keď ste prišli do parlamentu po viac ako desiatich rokoch zo súkromného biznisu, nemali ste pocit, že v parlamente sa len rozpráva a nič sa nekoná?
