WASHINGTON, BRATISLAVA. Ešte pred prezidentskými voľbami o nich hovoril ako o „zlých chlapíkoch“, ale často s dovetkom, v ktorom nad nimi neskrýval obdiv. Donald Trump sa pochvalne vyjadroval o irackom diktátorovi Saddámovi Husajnovi, líbyjskom vodcovi Muammarovi Kaddáfím ale aj o súčasnom egyptskom prezidentovi Abd al-Fatáhom Sísím.
Prví dvaja autokrati sú už po smrti, toho posledného však Trump v pondelok prijal v Bielom dome. Na rozdiel od svojho predchodcu Baracka Obamu, ktorý Sísího pre rozsiahle porušovania ľudských práv odmietal pozvať na oficiálnu návštevu.
„Robil fantastickú prácu vo veľmi zložitej situácii. Pevne stojíme za Egyptom a egyptským ľudom,“ povedal na tlačovke Trump o Sísím, ktorý sa dostal k moci po krvavom prevrate v roku 2013 a ktorý má podľa ľudskoprávnych organizácií na svedomí tisícky zavretých a stovky zabitých odporcov.
Saddám Husajn v časoch svojej najväčšej slávy a pred súdnym tribunálom. (zdroj: REUTERS, SITA/AP)Začal to Wilson
Americká zahraničná politika za posledné storočie viac či menej úspešne kládla dôraz najmä na šírenie demokracie vo svete. Hovoril o tom už v roku 1917 prezident Woodrow Wilson, keď v slávnom prejave v Kongrese obhajoval vyhlásenie vojny Nemecku. „Svet musí byť pre demokraciu bezpečným miestom,“ vyhlásil vtedy.
Podobne ako jeho nástupca Franklin D. Roosevelt, ktorý sa podpisom Atlantickej charty zaviazal „právo každého národa na výber formy vlády, pod ktorou chcú žiť“. Šírením demokracie zase neskorší prezident George W. Bush obhajoval inváziu do Iraku, hoci jeho dedičstvo je v tomto kontroverzné.
Pred tým, že Trump dôraz americkej zahraničnej politike v tomto zmení, varovali analytici varovali už krátko po jeho víťazstve vo voľbách.
