MAJENDIT, JUŽNÝ SUDÁN. Keď jeho nevlastný brat zomrel od hladu, Matthew Yaw ho pochoval do piesku vedľa rodinnej chatrče z dreva a plastu. Vznikol tak ďalší hrob v epicentre najhoršej potravinovej krízy na svete.
Za túto katastrofu je zodpovedný človek. Nie suchá či záplavy, ale brutálny konflikt, ktorý zničil živobytie farmárov ako Yaw a potom zabránil humanitárnym pracovníkom, aby vstúpili do dedín.
Keď OSN vo februári vyhlásila v tomto regióne hladomor, malo to umožniť prísun pomoci do oblasti. No počas niekoľkých dní juhosudánska vláda nariadila humanitárnym pracovníkom, aby stadiaľ odišli, keďže armáda tam plánovala útok. O chvíľu sa už región opäť zmietal v konflikte.
Yaw a jeho susedia tak boli odkázaní na jedenie lekien, prípadne rýb z blízkej rieky. Keď sa pár humanitárnym pracovníkom do regiónu Majendit podarilo dostať, našli len zúbožených a polonahých ľudí. Šaty im zhoreli pri poslednom útoku.
V Afrike a na Blízkom východe akútne hrozí hladomor štyrom lokalitám, čo je podľa OSN najväčšou humanitárnou krízou od druhej svetovej vojny.
Na všetkých štyroch miestach – v Nigérii, Somálsku, Jemene a v Južnom Sudáne – bránia humanitárnym pracovníkom v pomoci povstalci, ale aj vojaci a byrokracia. Dvadsať miliónov ľudí v štyroch krajinách bude hladovať, ak rýchlo nezískajú pomoc, varuje OSN.
„Ak dostanete na tri mesiace jedlo určené na mesiac, hladujete,“ hovorí 37-ročný Yaw, ktorý sa podopiera drevenou paličkou, keďže členok mu počas minuloročných bojov zranila guľka.
Salezián z Južného Sudánu: Kresťania tu zabíjajú kresťanov, musíme ich vzdelávať Čítajte 
V Južnom Sudáne nemá podľa Detského fondu OSN prístup k bezpečnej, čistej vode viac ako päť miliónov ľudí, v dôsledku čoho sa stupňujú problémy tejto krajiny s hladomorom a občianskou vojnou. Dokonca aj tí z nich, ktorí vodu nájdu, strávia väčšinu svojho dňa cestou za ňou a prenášaním nádob so vzácnou tekutinou, ktorá je pre život zásadná. (zdroj: TASR/AP)Ukradli jedlo pre 220-tisíc ľudí
Pred piatimi rokmi po mierovom procese svet oslavoval vznik najmladšej krajiny sveta - Južného Sudánu. No už v roku 2013 vypukli spory medzi juhosudánskym prezidentom a viceprezidentom a čoskoro sa zmenili na širší etnický konflikt.
“Deti prestali chodiť do škôl, pretože im rodičia prikázali, aby hľadali ovocie.
„
Zahynulo vyše 50-tisíc ľudí a dvanásť miliónov Juhosudáncov trpí nedostatkom jedla.
Obe bojujúce strany sa nezdráhajú obmedzovať humanitárnu pomoc – minulé leto ukradli vojaci štyritisíc ton jedla zo skladu v hlavnom meste Juba, ktoré by vystačilo na mesiac 220-tisíc ľuďom.
Humanitárni pracovníci sa navyše obávajú, že vláda bráni pomoci v regiónoch, kde obyvatelia podporujú rebelov. Zástupkyňa amerického veľvyslanca pri OSN Michelle Sissonová minulý týždeň povedala, že môže ísť o vládnu taktiku cieleného vyhladovania.
Na asi tisíc kilometrov dlhej ceste z Juby do hlavného mesta severného regiónu Majendit Bentiu je vyše 70 kontrolných stanovíšť, kde si vojaci a ozbrojenci pýtajú za prechod kamiónov jedlo a peniaze.
Najmenej 80-krát za mesiac sa stalo, že lietadlá s jedlom a liekmi nedostali od vlády či rebelov povolenie na vzlietnutie, niekedy im zakázali vstup do celých miest. Humanitárne organizácie navyše šokovalo zistenie, že vláda zvažuje zavedenie licencie za 10-tisíc dolárov pre každého zahraničného humanitárneho pracovníka.
Juhosudánska vláda tvrdí, že sama humanitárnej pomoci nebráni. „Jednotliví vojaci však môžu zastavovať konvoje s pomocou a obťažovať rozvojových pracovníkov, no to nereprezentuje názor vlády. Vo vojne existujú ľudia, ktorí si berú zákon do vlastných rúk,“ hovorí minister pre humanitárne veci Hussein Mar. Juhosudánski lídri si však vplyv svojho počínania na bežné obyvateľstvo neuvedomujú.
Humanitárni pracovníci sa navyše často dostanú aj pod paľbu – v roku 2015 došlo k 31 takýmto útokom, od začiatku vojny ich tu zahynulo 79.
Volajú rebelom aj armáde
V Majendite, jednom z dvoch regiónov, kde oficiálne vyhlásili hladomor, je najväčším problémom dodávania pomoci boj medzi rebelmi a vládnymi zložkami. Niekoľkokrát sa dokonca stalo, že po tom, čo OSN zhodila z lietadiel potraviny, dedinu vyplienili vojaci a všetko jedlo civilistom vzali.
