Článok pokračuje pod video reklamou
BUDAPEŠT. Analýzy nepotvrdzujú priamu súvislosť migrácie s terorizmom v Európe, povedal v Budapešti pre TASR expert pre bezpečnostnú politiku Centra pre výskum strategickej obrany Národnej univerzity verejnej služby (SVKK-NKE) Péter Tálas.
"Je zrejmé, že politici, ale aj obyvatelia krajín nášho regiónu sa domnievajú, že migrácia automaticky vedie k terorizmu. Podobne je tomu tak aj v niektorých západoeurópskych krajinách. Konkrétne údaje však nepotvrdzujú túto hypotézu," zdôraznil odborník, ktorý sa venuje výskumu bezpečnosti strednej Európy a bezpečnostným výzvam nového druhu.
Schengen nezvláda krízové situácie, tvrdí maďarský analytik Čítajte Migrácia a terorizmus
Ako dodal, centrum vypracovalo štúdiu, podľa ktorej v ôsmich veľkých džihádistických atentátoch spáchaných od roku 2015 spáchali päť atentátov občania, ktorí sa narodili a vyrastali v Európe, pričom iba tri atentáty bolo možné spojiť s migrantmi.
"Ak to zhodnotíme z pohľadu počtu obetí atentátov, je obraz ešte markantnejší. Tri atentáty, ktoré boli spáchané migrantmi, mali 12 obetí. Ide o prípady neúspešných atentátov s množstvom zranení a berlínsky atentát. V prípade útokov džihádistov, ktorí sa narodili už v Európe, zomrelo až tristo ľudí," povedal.
Ďalej poznamenal, že nespochybňuje tvrdenie, že s migrantmi môžu prísť aj teroristi, dokonca že ich môžu posielať spolu s migrantmi, ale riziko terorizmu nevidí v migrácii a v prijímaní utečencov.
"Viac sa obávam toho, že problémy z tohto hľadiska spôsobujú tí, čo odišli z Európy do Iraku a do Sýrie bojovať. Teraz, keď sa nám podarilo tzv. Islamský štát obkľúčiť, odzbrojiť a zablokovať jeho finančné toky, sa títo bojovníci vrátia do Európy. Mnohé analýzy tvrdia, že takýto vycvičení a skúsení teroristi znamenajú podstatne väčšiu hrozbu než teroristi, akým bol Khalid Masood, ktorý si zrazu zmyslel, že v Londýne zrazí autom niekoľkých ľudí. Je to, samozrejme, tiež tragédia, ale ide o úplne iný charakter útoku, než boli napríklad atentáty z 11. septembra 2001 v USA, z 11. marca 2004 v Madride, teroristické útoky v metre v Londýne a v Bruseli," domnieva sa expert.
Maďari očakávajú tlak Únie pre svoju prisťahovaleckú politiku Čítajte Politická hra
Podľa jeho slov je pochopiteľné, že politici sa snažia veľmi tvrdo viazať migráciu k terorizmu, ale z odborného hľadiska takýto postoj nemôže potvrdiť.
K otázke marcového sprísnenia maďarských zákonov v snahe úplne zamedziť prílivu migrácie podotkol, že už ani pred týmto sprísnením neprichádzali do Maďarska migranti z dôvodu už existujúcich dvoch línií hraničných zábran.
Takýto druh sprísnenia ochrany hraníc podľa neho možno ochráni Maďarsko pred masami migrantov, ale určite neochráni Európu. Migrácia totiž funguje tak, že ak jej na jednom úseku zabránia pokračovať v ceste, nájde si inú.
Zdôraznil, že právnym sprísnením ochrany hraníc a vybudovaním tretej línie hraničných zábran na južných hraniciach, ktoré sú zároveň aj hranicami Schengenu, bude Maďarsko hermeticky uzatvorené, čo on osobne považuje dlhodobo za neudržateľné, ba čo viac, považuje to za zlú politiku.
"Za dôležité považujem selektovať migrantov a vybrať tých, čo sú oprávnení získať azyl. Neviem si predstaviť, že k hraniciam Maďarska prichádzajú iba ekonomickí migranti, pretože aj k iným európskym hraniciam prichádzajú utečenci i ekonomickí migranti," tvrdí Tálas.
Druhou dôležitou vecou podľa neho je, že stredná a východná Európa vníma migráciu s averziou. Krajiny Vyšehradskej štvorky sú v tomto jednotné aj napriek tomu, že napríklad Poliaci v podstate migranta ani nevideli na rozdiel napríklad od Grékov alebo v roku 2015 aj Maďarov.
"Náš región má ale demografický problém, ktorý je v rámci Európy perspektívne najvážnejším. Dôvodom na jednej strane je nízka pôrodnosť, na druhej strane skutočnosť, že inteligencia a kvalifikovaná pracovná sila odchádza pracovať do hospodársky najvýznamnejších krajín Únie," povedal.
Pýtam sa, čím ich nahradíme? Akou politikou tomuto negatívnemu vývoju zabránime? Ak nedokážeme ovplyvniť radikálny rast pôrodnosti, čo je nepravdepodobné nielen v Maďarsku, ale aj v Európe či inde vo svete, tak zostáva iba prisťahovalectvo. V takom prípade však treba na pozitívne prijatie pripraviť spoločnosť," uviedol.
Nemali by sme potom tvrdiť, že nikoho nechceme, ale že chceme tých, ktorí prídu prispieť k modernizácii a rozvoju našej spoločnosti, ktorí akceptujú naše hodnoty a dodržia naše normy. Na základe týchto princípov by sme potom mali selektovať koho vpustíme a koho nie," uzavrel Péter Tálas.
