LONDÝN, BRATISLAVA. V nedeľu to bolo 35 rokov od chvíle, keď argentínske jednotky napadli britské Falklandy, ktoré sa nachádzajú kúsok od brehov Južnej Ameriky. Británia potom poslala na ostrovy svoju armádu a ostrov získala znovu pod kontrolu.
Spory o britskom odchode z Európskej únie sa v posledných dňoch vyhrotil až natoľko, že bývalý šéf britských konzervatívcov Michael Howard cez víkend naznačil, že niečo podobné by sa mohlo zopakovať, a to na európskom území.
„Tento týždeň je to 35 rokov, čo iná žena premiérka poslala jednotky cez polovicu sveta, aby ochránili slobodu inej malej skupiny britských občanov proti španielsky hovoriacej krajine,“ povedal v nedeľu v televízii Sky News. „Som presvedčený, že naša súčasná premiérka ukáže rovnaké odhodlanie a postaví sa za občanov Gibraltáru.“
Nechcú byť Španielskom
Gibraltár
- Nachádza sa na brehu prielivu, ktorý spája Stredozemné more s Atlantickým oceánom.
- Od roku 1713 patrí Veľkej Británii.
- Žije v ňom 32-tisíc občanov.
- Miestni v referende odmietli vystúpenie z Európskej únie, no zvyšok Británie ich prehlasoval.
Spor sa rozbieha o Gibraltár, malé britské územie, ktoré leží na Pyrenejskom polostrove. Britsko-holandská flotila ho dobyla pred 313 rokmi počas vojny o španielske dedičstvo.
Britskú suverenitu nad Gibraltárom, kľúčovým miestom pri prielive medzi Stredozemným morom a Atlantickým oceánom, potvrdila Utrechtská dohoda v roku 1713 a Gibraltár sa oficiálne stal britskou kolóniou v roku 1830.
Ide teda o záležitosť starú niekoľko storočí, no Madrid sa stále celkom nevzdal myšlienky, že prímorské územie by mu mohlo znovu patriť.
Odvoláva sa na koniec éry kolonializmu, a to aj napriek tomu, že i Španielsko si stále drží dve exklávy v severnej Afrike.
Nepresvedčili ho ani dve referendá v rokoch 1967 a 2002, v ktorých obyvatelia Gibraltáru jednoznačne odmietli myšlienku, že by aspoň časť suverenity odovzdali Španielsku.
Teraz však situáciu menia rokovania o brexite. Gibraltárčania síce za odchod Británie z Európskej únie nehlasovali, no zvyšok Britov ich prehlasoval a o dva roky tak zrejme stratia pozemný kontakt s voľným trhom a ocitnú sa v izolácii. V akej veľkej, záleží od rokovaní Londýna s Bruselom.
V piatok zverejnený návrh Európskej komisie pre rokovania o brexite dáva Španielsku právo veta pri akejkoľvek dohode týkajúcej sa Gibraltáru. Madrid tak bude de facto jednostranne rozhodovať, ako budú vzťahy s britskou exklávou vyzerať.
Ilustračné foto. (zdroj: TASR/AP)Pevný v podpore
Britská premiérka Theresa Mayová síce o vyslaní vojsk nehovorí, no oznámila, že „britská vláda nikdy nebude súhlasiť s riešením, podľa ktorého by sa suverenita nad Gibraltárom posunula inému štátu proti vôli, ktorú obyvatelia vyjadrili slobodne a demokraticky“, cituje ju Guardian.
Aj gibraltársky premiér Fabian Picardo vyzval Londýn, aby „ostal pevný v podpore nezávislosti Gibraltáru, jeho ľudu a ekonomiky“. Verí, že klauzula o španielskom vete ešte z návrhu Európskej komisie vypadne.
Stať by sa tak malo pred tým, ako koncom apríla členské štáty podmienky rokovaní schvália. „Zatiaľ je to len návrh, počkajme si, čo sa stane do 29. apríla,“ vyhlásil.
To však nie je vôbec isté. „Španielsko berie túto tému veľmi, veľmi vážne,“ cituje Guardian zdroj z prostredie európskej diplomacie.
Gibraltáru ide o všetko, no vždy radšej brexit ako španielska nadvláda Čítajte Na strane členského štátu
Pripomína, že o tomto probléme sa na európskej pôde diskutuje dlhodobo, európski politici sa snažili načúvať obom stranám sporu. „Teraz však podporíme členský štát, to je za touto klauzulou a nemyslím si, že niektorý zo zvyšných 26 štátov pôjde proti nej,“ hovorí zdroj.
Diplomat dodáva, že sám bol prekvapený, že o Gibraltáre sa nehovorilo v šesťstranovom liste, v ktorom minulý týždeň Mayová oficiálne oznámila, že Británia odchádza. „Ak si však Theresa Mayová myslí, že štatút Gibraltáru a jeho hranice so Španielskom, nie sú veľmi dôležité, Európska únia má opačný názor.“
Gibraltár profituje z miliónov turistov aj z pracovnej sily, ktorá denne prekračuje hranice so Španielskom. Ak by rokovania o jeho štatúte uviazli, mohla by sa v istej miere zopakovať situácia z roku 1969, keď španielsky diktátor Francisco Franco uvalil na územie blokádu. Tá trvala až do roku 1985.
Prinajmenšom by ľudia či tovar nemohli prekračovať hranice tak voľno ako teraz.
Zatiaľ však spor ostáva v rovine diplomatickej roztržky a k Howardovi sa nikto s podobne silným vyhlásením nepridal.
Španielska diplomacia len odkázala Britom, aby v rokovaniach nestrácali rozvahu, na čo Picardo Únii odkázal, že odovzdaním práva veta Španielsku sa správa ako „podvedený manžel, ktorý si svoju zlosť vybíja na deťoch“.
