Pôvodne sa vôbec nemal stať panovníkom. V dedičskej línii bolo pred ním hneď niekoľko tých, ktorí mali na trón právo. Jeden z dedičov si však vzal život, druhý sa zosobášil so ženou nižšieho rodu, a tak ich deťom právo na trón neprináležalo. Ďalším možným dedičom bol František Ferdinand d’Este.
Po sarajevskom atentáte, ktorý rozpútal prvú svetovú vojnu, sa tak stáva budúcim dedičom trónu ten, ktorý pôvodne panovať vôbec nemal.
V novembri 1916 sa Karol I. Habsburský (17. 8. 1887 - 1. 4. 1922) stáva posledným rakúskym cisárom. Ako Karol III. je zároveň posledným Habsburgom na českom, a ako Karol IV. na uhorskom kráľovskom tróne.
Aj v Čechách
Arcivojvodovi Ottovi a arcivojvodkyni Márii Jozefíne von Sachsen sa narodil na zámku Persenbeug v Dolnom Rakúsku. Už od detstva ho vychovávali v silne kresťanskom duchu, a aj ako dospelý muž často hľadal pokoj práve v modlitbe.
Väčšina jeho vzdelania prebiehala doma, učila ho predovšetkým matka. No na rozdiel od mnohých detí zo zámožných rodín, na gymnázium vo Viedni sa chodil učiť vedecké predmety. V štúdiu pokračoval aj po tom, ako Viedeň opustil - počas služby v armáde sa priučil histórii, právu aj ekonomike.
“Len málokto vie, že tento sympatický mladý muž prežil veľkú časť svojho nedlhého života práve v Čechách,” hovorí sa v dokumente Karol I. - Posledný Habsburg na českom tróne, ktorý natočila Česká televízia v spolupráci s rakúskou ORF. Myslia sa tým práve jeho vojenské a vysokoškolské roky, počas ktorých žil aj na Pražskom hrade.
Z tejto doby pochádza aj najstarší videozáznam, ktorý posledného rakúskeho cisára zachytáva. V júni roku 1908 sa na Staromestskom námestí zúčastnil slávnosti pražských ostrostrelcov.
Ďalšou zaznamenanou udalosťou je aj jeho svadba - v roku 1911 sa žení s príslušníčkou francúzskeho kráľovského rodu Bourbonovcov, kňažnou Zitou.
Do exilu za mier
Cisárom sa Karol stáva v roku 1916 - v čase, keď zúrila prvá svetová vojna. Konflikt sa snažil čo najskôr ukončiť, hľadal mierovú cestu. Práve to ho však napokon zosadilo z trónu.
“Keďže podporoval nároky Francúzska na Alsasko a Lotrínsko, jeho reputácia v Nemecku aj doma utrpela,” píše Encyclopedia Britannica. Sporné územie bol ochotný odstúpiť práve preto, aby vojna skončila - miesto toho ho však Rakúšania i Nemci vnímali ako zradcu.
Keď mier neprichádza, Karol I. Habsburský sa snaží zachrániť aspoň monarchiu. V októbri 1918 vydáva dokument Verným rakúskym národom, ktorými ich chce odhovoriť od idey národných štátov. Bez úspechu.
Vo Viedni vypukla revolúcia, monarchia padá. Karol I. Habsburský sa uchýlil do zámku v Schonbrunne a napriek všetkým vyhrážkam odmieta abdikovať.
Je november roku 1918 a vo svete zavládol mier. Z bývalého Rakúska-Uhorska vznikajú nové republiky: maďarská, československá aj republika Nemecké Rakúsko.
Po dvoch rokoch vládnutia zosadil Karola I. Habsburského z trónu koniec vojnového konfliktu.
Miloval svoj ľud
Po páde monarchie ho zbavili právomocí, ale aj majetku. Do exilu odišiel po naliehaní manželky v marci roku 1919 - dovtedy to odmietal.
Do vlasti sa už nikdy nevrátil, o tri roky neskôr zomrel na portugalskom ostrove Madeira na zápal pľúc. Bývalá cisárovná Zita ho prežila o 67 rokov. Zomrela v roku 1989 a pochovali ju rodinnej hrobke Habsburgovcov vo Viedni. Cisárove pozostatky sú na Madeire, v rodnnej krypte je len jeho busta.
“Bol báječný, bol kniežaťom z celej hĺbky svojej duše,” povedala bývalá cisárovná Zita o svojom manželovi v dokumente Karol I. - Posledný Habsburg na českom tróne. “Miloval svoj ľud a pracoval preň až do posledných dní. V láske a pracovitosti pre svojich ľudí bol dojemný.”
