Na webe War IS Boring autor MV "Coyote" Smith, bývalý plukovník amerického letectva a súčasný profesor strategických vesmírnych štúdií, v článku "America Needs a U.S. Space Corps" upozorňuje na nutnosť vytvoriť samostatnú ozbrojenú zložku pre operácie vo vesmíre.
Smith taktiež kritizuje pomalosť amerického letectva k využívaniu vojenského potenciálu vesmírneho priestoru.
Tichá revolúcia
"Vojenský vesmír" môže byť pre mnohých nielen sci-fi, ale aj trochu vzdialená téma. Treba si však uvedomiť, akým tempom sa v posledných rokoch rozvíja kozmonautika. Pred 11 rokmi súkromná spoločnosť SpaceX vypustila prvú raketu Falcon 1 do vesmíru - teraz dopravuje náklad k Medzinárodnej vesmírnej stanici a s prvým stupňom rakety Falcon 9 pristáva na zemi.
V roku 2018 chce SpaceX poslať na cestu okolo Mesiaca dvoch súkromných pasažierov vo vesmírnej lodi Dragon 2, ktorá odštartuje na rakete Falcon Heavy. V polovici budúceho desaťročia chce SpaceX poslať prvé lode s ľudskou posádkou na Mars.
Lode Dragon 2 majú dostatočne výkonné motory (motory Draco) a dostatok paliva, aby mohli riadene pristáť na Mesiaci a opäť odštartovať.

Byrokracia spomaľuje vývoj
Klesá i cena za štarty rakiet. Jeden štart rakety Falcon 9 stojí 62 miliónov dolárov a na nízku obežnú dráhu Zeme (LEO) vynesie 23 ton nákladu. V tomto roku odštartuje Falcon Heavy s nosnosťou 54,5 ton na LEO (Mars 13,6 ton) za cenu 90 miliónov dolárov za štart.
Štart rakety Delta IV Heavy firmy Boeing (vyvinutá v roku 2004) stojí 400 miliónov dolárov a na LEO vynesie 28,8 ton nákladu. Slávna raketa Saturn V programu Apollo vyniesla na obežnú dráhu 140 ton nákladu, ale cena štartu bola pri dnešných cenách päť miliárd dolárov.
Prečo SpaceX postupuje tak rýchlo vpred? Odpoveď možno hľadať u Elona Muska, zakladateľa SpaceX. Musk je na rozdiel od vedúcich predstaviteľov z NASA, ktorých cieľom je, aby nemali za nič zodpovednosť, ochotný technické zlyhania aj finančné neúspechy vziať na seba. Odstránenie byrokracie urýchľuje vývoj a zavádzanie nových technológií.

Trump hrá do karát
Ak sa podarí presmerovať časť financií zo súkromného sektora a od finančných elít do vesmírneho priestoru - napríklad v rámci vesmírnej turistiky - tempo "dobývania" vesmírneho priestoru sa zrýchli.
Vyhlásenie SpaceX ide v ruka v ruke s novou iniciatívou administratívy amerického prezidenta Donalda Trumpa.
Podľa webu Politico chce Trumpova administratíva "rýchly a lacný" návrat na Mesiac do roku 2020. V pláne má tiež podporiť výstavbu súkromnej vesmírnej stanice a tiež presmerovať NASA k veľkému komerčnému využívaniu vesmírneho priestoru.
NASA počíta s vybudovaním vesmírnej základne na obežnej dráhe Mesiaca (v 20. rokoch 21. storočia) a americký zbrojný gigant Lockheed Martin nedávno predstavil projekt základne na obežnej dráhe Marsu.
Tieto kroky nie sú dôkazom "jednoduchosti a ľahkosti" letov do vesmíru, ale dôkazom nezadržateľného pokroku. Otváranie kozmického priestoru si uvedomujú nielen najrôznejšie firmy, ale i štáty a ich ozbrojené sily.
Boj o vesmírne zdroje
V Ozbrojených silách USA patria operácie v kozmickom priestore pod americké letectvo. Podľa mienky MV "Coyote" Smitha však letectvo nevenuje posledných 25 rokov dostatočnú pozornosť vesmírnemu priestoru.
Už v roku 1998 pritom americký Kongres upozorňoval na nízky záujem amerického letectva o vesmírny priestor.