JUNEAU. Spojené štáty urobili jeden z najlepších obchodov histórie, keď od Ruska pred 150 rokmi kúpili Aljašku. Rusom údajne v tom čase Aljaška neprinášala žiadne zisky, Američania ale vedeli o nerastnom bohatstve tejto krajiny, čo dokázala aj budúcnosť.
Súčasný najväčší štát USA kúpili USA od Ruska 30. marca 1867 za 7,2 miliónov dolárov (podľa prepočtu by dnes išlo o sumu 120 miliónov USD), pričom len o niečo väčšie územie vtedajšej kolónie Louisiany kúpili v roku 1803 od Francúzska za 15 miliónov dolárov.
Aljaška zažíva extrémne mrazivú zimu Čítajte Žiadne veľké osídľovanie
Aljašku, ktorej názov pochádza z aleutského slova Alyeska, čo v preklade znamená Veľká zem, objavil v roku 1741 Vitus Jonassen Bering, dánsky moreplavec a bádateľ v ruských službách.
Rusi na jej územie prvýkrát vkročili v polovici 18. storočia, o storočie neskôr ich tam ale žilo len asi osemsto. Na Aljaške vyrástlo niekoľko ruských osád i pravoslávnych kostolov, ktoré sa na mnohých miestach zachovali dodnes.
Kúpu Aljašky, štátu s rozlohou 1,5 milióna kilometrov štvorcových, dohodol vtedajší americký minister zahraničných vecí William Seward (za vlády prezidenta Adrewa Johnsona).
V roku 1866 sa dozvedel, že Rusi (vtedy vládol cár Alexander II.) chcú Aljašku predať, pretože im neprinášala zisky. Najprv ju mali ponúknuť Britom, na ponuku však kývli Američania. Sprvoti ponúkali päť miliónov dolárov, nakoniec 2,2 milióna pridali.
Senát dohodu schválil 9. apríla 1867, Snemovna reprezentantov ale až v júli 1868. Samotné predanie prebehlo 18. októbra 1867. Do roku 1912 bola Aljaška dištriktom, potom teritóriom a od apríla 1959 je 49. štátom USA.
Hriešne peniaze za takú cladničku
Po nákupe sa v USA vtipkovalo, že sú to hriešne peniaze za takú "chladničku" či "horu ľadu". Kritické hlasy ale čoskoro zmĺkli, keď sa ukázalo, že USA vlastne zaplatili Rusku za hektár územia len zhruba štyri centy.
Táto kúpa sa čoskoro ukázala ako najväčšie terno pre USA od nákupu Louisiany (viacero štátov na stredozápade dnešného USA) od Francúzska v roku 1803, a to ako z hľadiska hospodárskeho, tak i strategického.
Seward kúpil Aljašku preto, že sa obával, aby ju nekúpili Briti, a tiež preto, že vedel o nerastnom bohatstve či možnostiach rybolovu a lesoch tejto krajiny.
Rusi sa neskôr mnohokrát pokúšali tento obchod zvrátiť ako vynútený.
Zlatá horúčka
Výhoda nákupu sa ukázala už o dvadsať rokov, v roku 1896, keď na Aljaške objavili zlato. Na sever USA sa v čase "zlatej horúčky" vydali státisíce dobrodruhov s vidinou ľahkého zisku.
Len do prvej svetovej vojny sa tu vyťažilo zlato za viac ako bilión dolárov. Dodnes sú tu ložíská zlata, jeho ročná ťažba však nevynáša viac ako ropa, ktorú tu vyťažia za jediný deň.
A práve veľké náleziská ropy tvoria hlavnú časť aljašského bohatstva, aj keď o "ropnej horúčke" sa dá hovoriť až po úspešnom vrte z júna 1968. Aljaška získala v septembri 1969 za prenájom práv v ťažobnej oblasti takmer 900 miliárd dolárov.
