Článok pokračuje pod video reklamou
LONDÝN, BRATISLAVA. Britská premiérka bezprostredne po útoku vyzvala Londýnčanov, aby pokračovali v živote ako normálne a nenechali sa teroristami zastrašiť. Mnohí Briti o útoku ani nehovoria. Londýnčan Anthony Painter na twitteri podotkol: "Teší ma, že môžem reportovať, že Londýn je tak nevrlý a odmeraný, ako zvyčajne. Jeden či dvaja skúšali náhodné akty láskavosti, no nechytá sa to." Ako vnímali deň po útokoch Briti aj Slováci život v britskej metropole?
“V utorok som prechádzala cez Westminsterský most. Z toho, čo sa stalo, som smutná, no som si vedomá, že Londýn je ako hlavné mesto pravdepodobnejším cieľom teroristov ako iné európske mestá. Nemôžem však žiť v strachu, celkovo sa tu cítim pomerne bezpečne. V meste bolo po útoku viac policajtov, no viac si ich aj všímam. Medzi kamarátmi vládne smutná atmosféra, no všetci majú postoj, že treba pokračovať v živote ako doteraz. Ak dovolíme, aby sme sa báli tu žiť, dovolíme víťazstvo strachu a nenávisti.
„
Na miesto útoku nosili Briti kvety. (zdroj: TASR/AP)“Následky útoku bolo vo štvrtok vidieť v počte policajtov, v rozhovoroch medzi ľuďmi na ulici. Prišlo to neočakávane, sedela som v kancelárii, keď mi zavibroval telefón so správou o streľbe pred parlamentom. Kolegovia sledovali BBC, mnohí volali rodinám a známym. Včera sa život okolo Westminstru zastavil, aj turisti na kolotoči London Eye museli hodiny počas útoku čakať, kým sa situácia vyjasní. Dnes okolo obeda sa začal život vracať do normálu, aj keď viaceré atrakcie zostali zatvorené. Policajné sily sú viditeľné pri hlavných turistických miestach, mnohí Londýnčania komentujú, že ich nikdy toľko nevideli. Londýn je v tomto smere veľmi dobrý, snaží sa všetkými možnými spôsobmi ukázať obyvateľom, že sa nemusia báť, že sú chránení. Je to veľmi britské. Je síce cítiť smútok, no prevládajú pocity solidarity a nebojácnosti. Ráno bola vyhlásená minúta ticha za obete tragédie, aj môj meeting bol kvôli tomu prerušený. Je pozitívne vidieť takýto ohromný prejav solidarity, súdržnosti, podpory a humanity medzi ľuďmi, hlavne v takom rýchlom veľkomeste ako je Londýn. Myslím, že ľudia aj úrady budú chvíľu obozretnejší a pozornejší, a že bezpečnostné opatrenia budú tvrdšie.
„
Pocta obetiam útoku. (zdroj: TASR/AP)“Už od útokov v Paríži sa viac kontrolujú vstupy do inštitúcií, múzeí, kontrola je prísnejšia, najmä tam, kde sa sústreďuje viac ľudí. Niektorí ľudia sa snažili vyhýbať centru. Je to trochu obmedzujúce, no aj nevyhnutné. Už po útokoch v roku 2005 to visí vo vzduchu, ľudia sa toho nezbavia, mnohí mi povedali, že to môže prísť hocikedy. Na druhej strane aj keď to vzbudzuje atmosféru strachu, ľudia sa nenechajú zastrašiť ani zastaviť, však aj tak to môže prísť hocikde, nielen v centre.
„
Minúta ticha v parlamente. (zdroj: TASR/AP)“V meste je viac policajtov ako zvyčajne. Celkovo sa tu cítim bezpečne, za posledný rok tu pribudlo policajtov najmä okolo turistických miest, no sú tu najmä na ubezpečenie verejnosti. Skutočné protiteroristické opatrenia sú viac utajené. Napriek útokom je tu atmosféra ako vždy – vo vojne sme 10-tisíc rokov a prajem veľa šťastia, ak nás chce niekto poraziť.
„
Polícia pri Westminstri. (zdroj: TASR/AP)“Videla som ráno o čosi viac policajtov, najmä v metre. Na ľuďoch nevidieť strach či obozretnosť, hoci neviem, čo každému chodí hlavou. Samozrejme si teraz viac všímam ľudí, ktorí nastupujú do metra, ale myslím si, že všetci teraz musíme byť zdravo podozrievaví. V každom prípade cítiť z Londýnčanov akúsi spojenosť. Keď sa diali útoky v Paríži či Belgicku, tak mi samozrejme hneď napadlo, že Londýn môže byť ďalšou ‚obeťou‘, ale nikdy som si to nejako vážnejšie nepripustila. Aj napriek tomu, čo sa včera stalo, Londýn patrí medzi najbezpečnejšie metropoly a verím, že to tak aj ostane.
„
