ISTANBUL, BRATISLAVA. Šesťdesiatsedemročný turecký novinár Mehmet Altan je za mrežami už takmer pol roka, je však pravdepodobné, že za nimi strávi zvyšok života. V podmienkach, ktoré sú horšie ako v prípade „bežných väzňov“. „V cele sme traja. V jej okolí máme len malý priestor na vychádzky. Počas dňa nemáme šancu vidieť nikoho iného,“ zverejnil tento týždeň Guardian jeho výpoveď.
Keďže však Altan nemôže s okolitým svetom priamo komunikovať, vlastnú výpoveď sprostredkoval len prostredníctvom svojho právnika.
“Turecko je dnes najväčšou väznicou pre novinárov na celom svete.
„
Altana obvinili z rozvracania štátu už krátko po minuloročnom nepodarenom pokuse o puč. Počet podobných novinárov a spisovateľov, ktorí čelia vykonštruovaným obvineniam, však odvtedy rapídne stúpol.
Najmä v súvislosti s nadchádzajúcim referendom o zmene ústavy, ktorá má prezidenta Recepa Tayyipa Erdogana zabetónovať na čele štátu, dať mu oveľa širšie právomoci a podľa kritikov by urobila z pomerne demokratickej krajiny diktatúru na štýl Ruska či Kazachstanu.
Dnes už Turecko v počte zavretých reportérov predstihlo aj Čínu, ktorá rebríčku pravidelne kraľovala v minulosti. Každý tretí zatvorený novinár sveta má sedieť práve vo väzniciach v Turecku.
Erdogan na mítingu pred referendom o zmene ústavy. (zdroj: SITA/AP)Bezprecedentné útoky na médiá
„Turecko je dnes najväčšou väznicou pre novinárov na celom svete,“ hovorí pre stanicu France 24 Can Dündar, ktorý sa uväzneniu tesne vyhol. Bývalý šéfredaktor denníka Cumhuriyet dnes žije v Nemecku, kde mu udelili politický azyl.
Počet zatknutých novinárov medzitým neustále stúpa, pravdepodobne aj preto, že Erdoganovi reálne hrozí, že referendum neprejde – verejná mienka je dnes podľa prieskumov rozdelená približne na dva rovnako veľké tábory.
“Ak Európa bude pokračovať týmto spôsobom, žiaden Európan v akejkoľvek časti sveta nebude schopný kráčať slobodne v uliciach.
„
Za mrežami dnes čaká na svoj rozsudok, alebo sa ho už dočkalo, viac ako sto novinárov. Po šiestich mesiacoch výnimočného stavu úrady zavreli už 149 médií a 29 vydavateľských domov. Podľa Reportérov bez hraníc tiež turecký internet nikdy predtým nezažil takú cenzúru.
Keďže uväznení novinári – prevažne obvinení z podpory Kurdov a tým aj z rozvracania republiky – takmer nemajú šancu komunikovať s okolím, ich hlavným hlasom sa stal práve Dündar. Z Turecka utiekol vlani po tom, ako unikol pokusu o atentát.
„Novinárom som 37 rokov, toto je však najhoršie obdobie v mojom živote a v tureckej histórii,“ tvrdí. „Nikdy sme neboli svedkami podobných zásahov, dokonca ani počas vojenskej vlády v 90. rokoch,“ upozorňuje.
Melih Gökcek, dlhoročný starosta Ankary a jeden z najbližších Erdoganových spojencov, označil odporcov referenda za prívržencov šéfa Islamského štátu Abú Bakra Bagdádího a tureckého klerika Fethullaha Gülena. Toho obviňujú zo zosnovania minuloročného puču.
Nápis hore: „Voľba je vaša“. Nad fotografiou Erdogana nápis „Áno“, nad podobizňou šéfa Islamského štátu Abú Bakra al-Bagdádího nápis „Nie“.
Loading
...Turkov sklamala aj Európa
Dündarovi však neprekáža len tvrdý Erdoganov režim, ktorý odklon od demokracie prejavoval už aj v minulosti.
Teraz kritizuje najmä postoj európskych lídrov, ktorí sa v čase, keď sa z Turecka stáva reálna diktatúra, pred situáciou zatvárajú oči. „Ako môžu byť ticho v čase tohto útlaku? Vážne som z toho sklamaný,“ tvrdí.
A zatiaľ čo Erdogan doma bojuje proti aktivistom, novinárom a odporcom, v zahraničí si už našiel svojho nového nepriateľa – „nacistické“ európske krajiny
Týmto výrazom už niekoľkrát za minulý týždeň označil Nemcov a Holanďanov, kde žije veľká turecká menšina, z ktorej časť má právo hlasovať v referende. Nemecké a holandské úrady však jeho straníkom zakázali predreferendovú kampaň.
„Ak Európa bude pokračovať týmto spôsobom, žiaden Európan v akejkoľvek časti sveta nebude schopný kráčať slobodne v uliciach,“ povedal v stredu. „My Turci vyzývame Európu, aby rešpektovala ľudské práva a demokraciu,“ cituje ho Reuters.
