OSLO. Nórsko udelilo politický azyl štyrom armádnym dôstojníkom a vojenskému atašé z Turecka, ktorí mali obavy z represálií po vlaňajšom pokuse o vojenský prevrat v ich krajine. Informoval o tom dnes advokát Kjell M. Brygfjeld, ktorý zastupuje štyroch z piatich žiadateľov.
Podľa Brygfjelda sa všetci piati Turci nachádzali v čase neúspešného pokusu o puč z 15. júla 2016 na území Nórska a popierajú akékoľvek zapojenie do udalostí vo svojej vlasti. Vzhľadom na podmienky zastupovania zatiaľ nemohol poskytnúť ďalšie podrobnosti o danom prípade.
Turecký súd vyniesol prvé rozsudky ohľadne pokusu o puč Čítajte Okamžite by ho po návrate zatkli
Jeden z dôstojníkov, ktorého meno nebolo zverejnené, uviedol tento rok pre nórsky denník Verdens Gang, že po júlových udalostiach ho odvolali z postu a zrušili platnosť jeho cestovného pasu. "Ak by som sa vrátil, okamžite by ma zatkli a riskoval by som, že ma budú mučiť a nútiť k falošným priznaniam," tvrdil vo vtedajšom vyjadrení.
Hovorkyňa nórskeho ministerstva zahraničných vecí Gurli Solbergová povedala pre agentúru DPA, že rozhodovanie o azyle je záležitosťou imigračných orgánov a nechce špekulovať o možných "medzinárodných reakciách" na tieto rozhodnutia.
Nórsky Direktoriát pre imigráciu, ktorý spracúva žiadosti o azyl, takisto neposkytol podrobnosti, keďže sa nemôže vyjadrovať k jednotlivým prípadom. Uviedol iba to, že medzi 52 občanmi Turecka, ktorým Nórsko udelilo azyl v januári a vo februári, bolo 17 dospelých mužov.
Turci protestujú
Turecké ministerstvo zahraničných vecí si na protest proti uvedenému rozhodnutiu predvolalo nórskeho veľvyslanca v Ankare. Označilo pritom za "poľutovaniahodné a neprijateľné", že spojenecká krajina v rámci NATO podporila týchto vojakov v ich "snahách zneužívať (jej) politické, sociálne a ekonomické zdroje" namiesto toho, aby ich vrátila naspäť do Turecka.
"Toto nie je prijateľná situácia. Európa by sa nemala stať bezpečným útočiskom pre plánovačov prevratu, teroristov a vrahov," povedal predtým pred novinármi turecký minister spravodlivosti Bekir Bozdag.
Turecká vláda vyhlásila po zmarenom puči výnimočný stav a pristúpila k rozsiahlym čistkám namiereným proti podporovateľom vplyvného moslimského kazateľa Fethullaha Gülena, ktorý žije v americkom exile a podľa Ankary bol osobou stojacou za týmto pokusom. Podobné žiadosti o azyl podali tureckí dôstojníci aj v iných členských krajinách NATO vrátane Belgicka, Nemecka, Holandska a USA.
