BRATISLAVA. Turisti na otvorenej streche autobusu s fotoaparátmi sa zameriavajú na hlavné pamiatky. Upozorňuje ich na ne hlas v španielčine, v angličtine či v ruštine. Aj po Havane chodí podobne ako v západných metropolách poschodový turistický autobus, prechádza okolo najznámejších pamiatok, symbolov revolúcie, luxusných hotelov.
Prejde aj okolo trojposchodového domu vo štvrti Playa, ktorý si však turisti zrejme nevšimnú, na prvý pohľad nie je ničím výnimočný. Bežná žltá budova, trochu ošarpaná, no na havanské pomery dobre zachovaná.
Práve v ňom má skúšobňu punková kapela Porno para Ricardo, hudobná skupina, ktorá pre mnohých Kubáncov už vlastne neexistuje. Myslia si, že jej členovia už dávno utiekli.
Porno para Ricardo v skúšobni (zdroj: SME - MATÚŠ KRČMÁRIK)Aj tak už dávno utiekli
„Poznám ich, ale oni už nežijú na Kube,“ hovorí Kubánec v bare, keď sa ho pýtam na Porno para Ricardo. Podobné názory počuť od viacerých ľudí, vraj už na Kube určite nie sú, zrejme žijú v Mexiku alebo v Španielsku. O kapele z prelomu tisícročia počuli, no keď im zakázali vystupovať, postupne sa na nich zabudlo.
Režim však na členov Porno para Ricardo nezabudol. Spevák Gorki Águila strávil dva roky vo väzení, členovia skupiny prišli okolo roku 2010 postupne o prácu.
Aj kubánsky režim už pochopil, že hudobníkov netreba za každú cenu posielať do väzenia, dokonca im netreba ani zakazovať hrať v zahraničí. Domáci sa o tom pre obmedzený internet nedozvedia, na Spotify prístup nemajú, na to, aby si sťahovali albumy je spojenie príliš pomalé.
„Tým, že nám dovolia hrať vonku, sa snažia svetu ukázať, že na Kube to nie je až také zlé, ale v skutočnosti to zlé je,“ hovorí gitaristka skupiny Lia Villaresová. Ak by hudobníci v zahraničí naozaj ostali, ako to raz urobil bývalý gitarista kapely, ktorý ostal v Prahe, problém je vyriešený.
Porno para Ricardo (zdroj: FB Lii Villares)Hudobníka v zahraničí netreba sledovať, nemôže vplývať na kubánsku spoločnosť a vláda sa zbaví rizika, že z toho, kto sa za mrežami skutočne ocitne na dlhší čas, vznikne postupne symbol odporu. Ako z Orlanda Zapatu, disidenta, ktorý zomrel v roku 2010 vo väzení po protestnej hladovke.
Byt na najvyššom poschodí domu v Playa otvára bubeník Renay, štíhly tridsiatnik s kučeravými vlasmi. Okrem štúdia je byt veľmi prázdny, nikto v ňom väčšinou nežije, steny sú posprejované grafitmi od prenasledovaného umelca Danila s pseudonymom El Sexto. Aj toho režim vytlačil do zahraničia, no z Miami sa pravidelne vracia. Zatiaľ môže.
„Jedna iskra môže spôsobiť, že to všetko vybuchne,“ píše sa na jednom z grafiti, na ktorom je bežný kuchynský sporák. „Keď to videl Danilo, dokreslil do stredu Kubu,“ hovorí Lia s úsmevom.
Na ďalšom nasprejovanom grafiti je zas šípka späť, ako na rádiách, keď sa vraciate o pesničku dozadu. Len namiesto nápisu Rew je tam Rev. Kubánsku revolúciu treba zvrátiť, znie odkaz. "Ty si sa dotkneš mojich vecí, ja sa dotknem tvojich," znie zas odkaz na ďalšom diele El Sexta.
Vhod do skúšobne s rukopisom El Sexta (zdroj: SME - MATÚŠ KRČMÁRIK)Fidel a Raúl
Ešte nedávno bol Danilo vo väzení, lebo po smrti Fidela Castra nahral video, ako na budovu sprejuje napísal Odišiel. Predtým ho zas desať mesiacov režim väznil po tom, ako ho na Štedrý deň zastavili na Malecóne, hlavnom bulváre Havany.
Policajtom sa zdalo divné, že mu niečo v kufri kvičí. Našli tam dve prasatá, na jednom bol nápis Fidel, na druhom Raúl. El Sexto mieril do centra mesta, kde chcel zinscenovať vlastnú verziu Orwellovej Zvieracej farmy v hlavnej role s Castrovcami. Vyhrážali sa mu tromi rokmi.
Tri roky za dve prasatá, tri za dve? To by ste nemali dávať, odkázali režimu v piesni pre Danila Porno para Ricardo.
Dve prasiatka s týmito menami, ružové a modré, tentokrát však umelé, visia aj v skúšobni Porno para Ricardo. Tá je na rozdiel od zvyšku bytu dobre vybavená, Gorki má v ňom k dispozícii najnovší Mac, veľké reproduktory, mikrofóny, mixpult... Všetko dary od známych zo zahraničia, sám by na to nemal.
„Jak se máš?“ skúša si Renay jednu z fráz, ktoré sa naučil v češtine. Stredoeurópsky región ho fascinuje, učí sa po česky a s hrdosťou ukazuje náramok z festivalu v Trutnove, kde kapela minulý rok vystupovala. O svojom prenasledovaní hovorili aj v diskusii s divákmi.
Tam ich predstavovali ako kubánsku obdobu kapely Plastic People of the Universe, ktorá sa v roku 1975 dostala do nemilosti komunistického režimu. Nešla pritom proti nemu, len si hrala svoju hudbu a nosila dlhé vlasy. Práve tento proces zjednotil politický a kultúrny disent, čo viedlo k vzniku Charty 77.
Punk v sanatóriách
Keď v 70. rokoch týmto procesom prechádzalo Československo, na Západe sa rodil punk a na Kube bol rovnako ako všetok rock zakázaný. Prvé punkové kapely na ostrove vznikli začiatkom 90. rokov, v čase, keď bola kríza a jedlo či elektrinu nemali ani bežní ľudia. Oni navyše pre svoju hudbu nemohli pracovať a tak našli útočisko v sanatóriách, štátnych liečebných strediskách mimo veľkých miest.
Aby sa tam dostali, dobrovoľne si pichali do krvi vírus HIV. Odstrčení od bežných ľudí v odľahlých liečebniach mohli hrať a najmä, pravidelne dostávali jedlo. Postupne zomierali, no za vnútornú slobodu im to stálo.
