MOSKVA, PRAHA. Bývalý bulharský prezident Rosen Plevnelijev je presvedčený, že Rusko sa mieša do vnútorných záležitostí jeho krajiny. Snaží sa vraj ovplyvniť výsledky predčasných parlamentných volieb, ktoré sa konajú 26. marca a pokúša sa čoraz intenzívnejšie destabilizovať EÚ, píše Kommersant.
Bulharsko sa tak stáva ďalšou krajinou, kde proti sebe stoja priaznivci a odporcovia Moskvy, no aj obdivovatelia tureckého prezidenta Erdogana so zástancami európskeho smerovania krajiny.
"Je dosť dôvodné si myslieť, že bulharské strany sú financované Tureckom, ale je aj viacero strán, ktoré financuje Rusko," povedal exprezident.
Hlavným cieľom však, samozrejme, nie je samotné Bulharsko, ale rozkol celej Európy a rozpad Únie. Balkán v tejto vysnívanej ceste Ruska môže zohrať kľúčovú úlohu.
Príroda neznáša vákuum, Balkán zjavne potrebuje smerovanie Čítajte Príde Putin
Nech už voľby v Rusku dopadnú akokoľvek, budúci rok krajinu zrejme s veľkou pompou navštívi ruský prezident Vladimir Putin. A bude so súčasnou hlavou bulharského štátu Rumenom Radajevem, ktorý je mu veľmi naklonený, oslavovať 140. výročie oslobodenia Bulharov počas rusko-tureckej vojny.
Tento rok vo februári bol Putin, ktorého od anexie Kryme viacero štátov na návštevy už nepozýva, zase v Budapešti. Do Srbska teraz ani nemusí - tam je od svojej návštevy v roku 2014 hrdinom číslo jedna.
Len misia ruských tajných služieb v Čiernej Hore sa zadrhla. Agentov, ktorí mali zvrhnúť čiernohorskú proeurópsku vládu, zabiť premiéra Mila Djukanoviča a zabrániť krajine v ďalšej integrácii do európskych štruktúr a hlavne do NATO, odhalili.
Medzi zatknutými "pučistami" sú Čiernohorci, Srbi aj dvaja ruskí občania. Zmarenie akcie však neznamená, že by sa Rusko svojich balkánsko-európskych plánov vzdalo.
Nakoniec sa vďaka nevydarenému puču Čierna Hora ešte viac priblížila NATO. Vyhlásil to 13. marca na tlačovej konferencii v Bruseli generálny tajomník Severoatlantickej aliancie Jens Stoltenberg, podľa ktorého je krajina už "jednou nohou v aliancii".
Rusko prijalo túto správu ako výzvu k ďalšiemu súboju o Balkán. Tento pondelok predstaviteľ Ruska pri NATO Alexander Gruska ostro odsúdil politiku "otvorených dverí", ktorou aliancia podľa neho už narobila veľa škôd.
"Geopolitické záujmy tak, ako ich chápe NATO, sú postavené nad záujmy európske," vyhlásil a opäť sa tak vrátil k téze, ktorú v posledných týždňoch Moskva často uplatňuje v tlaku na spriaznené balkánske krajiny - vstup do NATO nie je výhodný pre nich, nezabezpečuje im bezpečnosť, je výhodný len pre Američanov.
Tvár Putina na demonštrácii srbských nacionalistov proti NATO. (zdroj: SITA/AP )Príslovie o vagóne
Najčastejšou zbraňou v boji o Balkán sú dezinformačné kampane. Tak napríklad v posledných dňoch ruskej médiá obvinila prezidenta Čiernej Hory Milo Džuknoviče, z toho, že sa z budovateľa komunizmu rýchlo prezliekol za prozápadného politika, ale v skutočnosti nadviazal najužšie kontakty s talianskou mafiou.
