HAVANA. Nonstop ťa bude niekto sledovať. Slovák a novinár, to je kombinácia, ktorú si osobitne všímajú. Každý hovor budú nahrávať, každú sms si prečítajú. Ak sa prihlásiš na Gmail, okamžite sa dostanú ku všetkým tvojim mailom, rovnako pri Facebooku či Whatsappe.
Slobodný internet na Kube neexistuje, všetka komunikácia prechádza cez ministerstvo vnútra. Izbu ti budú takisto odpočúvať, prehľadávať. Každý tretí Kubánec pracuje pre tajnú službu, ďalšia tretina tajným aspoň donáša. Pri taxikároch je to prakticky sto percent, vďaka nim budú vždy vedieť, kde sa pohybuješ.
Ak sa stretneš s niekým nepohodlným pre režim, okamžite ťa budú vypočúvať a vyhostia ťa. Ten, s kým si sa rozprával, bude mať väčšie problémy, môže skutočne skončiť vo väzení. Preto nečakaj, že ťa bude chrániť, vie, že tebe nič vážne nehrozí, a nebude pre teba riskovať svoje relatívne pohodlie.
Ak si sa vopred kontaktoval s niekým z disentu, už ťa majú. Vedia, že ideš o nich písať, možno ťa nevpustia ani do krajiny. Tak zneli varovania od ľudí, ktorí na Kubu chodia dlhodobo.
Kde sú?
Aj keby som bol, nikto mi o tom nedal jednoznačne vedieť. Skúšal som sa na ulici obzerať, podvedome som hľadal nasadených tajných.
V dave ľudí som to nevedel rozlíšiť, ak by sa aj opakovala podobná tvár, zrejme by som to nespozoroval. V úzkych uličkách som často menil smer, ak by niekto za mnou išiel, bolo by to vidno. Nešiel.
„Ahoj, ja som Roberto,“ prihovoril sa mi muž, keď som sedel na lavičke v parku. Možno to bol len domáci, ktorý sa úprimne zaujímal, alebo naozaj mal aj iné záujmy.
