Článok vznikol v spolupráci s Českým centrom pre investigatívnu žurnalistiku.
MOSKVA, BRATISLAVA. Za luxusné kožuchy zaplatil ruský zákazník britskej firme prevodom 500-tisíc dolárov. Platba prišla cez dve rešpektované banky.
Jednej z nich, britskej banke Lloyds TSB, však podľa denníka Guardian neskôr Rusi zdokladovali, že kupovali zápisníky a nie kožuchy.
Miliardy dolárov pochádzajúcich z machinácií s ruskými verejnými rozpočtami sa prepierali cez desiatky zahraničných schránkových spoločností a bánk v rôznych krajinách vrátane Slovenska.
Peniaze z korupcie či daňových únikov sa tak dostali späť k ruským štátnym úradníkom aj podnikateľom, či už priamo alebo vo forme luxusných kožuchov, diamantov, dovoleniek v alpských rezortoch či školného na prestížnych britských školách.
Zistenia o „globálnej práčke“ zverejnili ruský denník Novaja Gazeta s medzinárodným konzorciom investigatívnych novinárov OCCRP, slovenský a český aspekt skúmalo České centrum pre investigatívnu žurnalistiku (CCIZ).
Deutsche Bank musí zaplatiť ďalšiu pokutu, za pranie špinavých peňazí v Rusku Čítajte Taliansky textil aj svietidlá zo Slovenska
Medzi rokmi 2011 až 2014 bolo podľa OCCRP prepraných asi 20,8 miliardy dolárov z ruských bánk. Sporné peniaze putovali k 5140 firmám, ktoré majú účty v 732 bankách v 96 krajinách. Tento proces mal zlegalizovať nelegálne peniaze tým, že ich zamieša s reálnymi platbami v zahraničí.
Firmy, ktoré nikdy nepodnikali, tak posielali peniaze na účty aj v slovenských bankách. Kým na Slovensku došlo najmenej k tridsiatim podozrivým prevodom vo výške 4,9 milióna dolárov, v susednom Česku sú tieto sumy oveľa vyššie – pri 184 transakciách tu Rusi preprali takmer 38 miliónov dolárov.
„Je tu oveľa silnejšia ruská menšina. Je tu aj oveľa viac Rusov, ktorí sú nejakým spôsobom napojení na politiku. Môže to byť spôsobené aj iným bankovým systémom,“ hovorí pre SME Pavla Holcová z Českého centra pre investigatívnu žurnalistiku.
Hypotézu o tom, že český bankový systém je oproti eurozóne zraniteľnejší, sa však podľa Holcovej potvrdiť nepodarilo.
Na Slovensku podozrivé peniaze skončili napríklad na účte prešovskej odevnej spoločnosti, ktorá predáva talianske oblečenie. Vyše 137-tisíc dolárov dostala aj spoločnosť predávajúca dekoratívne svietidlá, ktorej zastúpenie je v Leviciach.
Slovenská firma s ročným obratom asi 300-tisíc eur, ktorá má licenciu obchodníka s cennými papiermi, zas pre CCIZ povedala, že „informácie týkajúce sa klientov poskytovať tretím stranám nemôže“. Na ich účet v ČSOB malo prísť vyše 232-tisíc dolárov za „priemyselné vybavenie“, s ktorým však firma neobchoduje.
Ako systém fungoval
Prepieranie peňazí nebolo vôbec zložité. Klient si najskôr založil tri firmy, väčšinou dve v Británii a jednu v Rusku. Jedna britská spoločnosť následne fiktívne požičala obrovskú sumu peňazí druhej britskej firme, pričom v prípade nesplácania hrozila druhej firme veľká pokuta.
Za úver ručila ruská firma prostredníctvom moldavského konateľa. Keď druhá firma odmietla pôžičku splatiť, všetky tri firmy sa dostali pred moldavský súd, ktorý rozhodol o tom, že dlh treba splatiť. Tentoraz už však prevod do zahraničia musela uskutočniť ruská firma.
Peniaze ruských firiem tak putovali medzi kľúčovými 21 schránkovými firmami vo Veľkej Británii, ale aj na Cypre či Novom Zélande.
„Čisté“ peniaze slúžili na osobné obohatenie sa asi päťsto ľudí vrátane oligarchov, moskovských bankárov, ľudí napojených na ruskú tajnú službu FSB a aj priamo na rozširovanie prokremeľskej propagandy v Európe.
Dostalo ich napríklad aj poľské proruské hnutie Zmiana, ktorého lídra Mateusza Piskorského minulý rok zatkli za špionáž v prospech Ruska.
Ruská mafia prepiera v Európe miliardy. Na futbale aj na burze Čítajte Blízko k Putinovi
Kľúčovú úlohu v celej „globálnej práčke“ zohrávala ruská, lotyšská a moldavská banka. Ruská zemská banka (RZB) najskôr posielala miliardy do moldavskej Moldincombank a väčšina z nich následne putovala do lotyšskej Trasta Komercbanky, odkiaľ sa rozptýlila na európskom finančnom trhu.
V čase podozrivých prevodov patrila pritom RZB Jelene Baturinovej, manželke bývalého vplyvného primátora Moskvy Jurija Lužkova, neskôr v jej vedení sedel aj bratranec ruského prezidenta Igor Putin. Baturinová vlastní hotel v Karlových Varoch, čo podľa CCIZ tiež v minulosti vzbudzovalo špekulácie.
Ruská zemská banka v roku 2014 zbankrotovala a jej bývalého šéfa Alexandra Grigorieva, ktorý je podľa OCCRP strojcom celého systému, zatkli v novembri 2015 počas večere v luxusnej moskovskej reštaurácii s priateľkou.
Vyprané peniaze tak mohli skončiť napríklad aj u ľudí, ktorí sú dnes na sankčnom zozname Európskej únie a pohybujú sa blízko ruského prezidenta Putina.
Celý mechanizmus „globálnej práčky“ podľa OCCRP praskol v Moldavsku, ktoré dnes vyšetruje 16 sudcov. Najznámejšie svetové banky sa tak nevedome dostali do tohto systému, keďže často nevedia pôvod peňazí ani pozadie schránkových firiem overiť.
Problémy však pri moldavskom vyšetrovaní robia nielen ruské banky, ale aj ruská tajná služba FSB. Vyšetrovatelia s Moskvou zatiaľ hrajú byrokratický pingpong, dodáva OCCRP.
Loading
...
Autor: CCIZ
