PARÍŽ / BRUSEL. Diváci prvej televíznej debaty kandidátov pred prezidentskými voľbami vo Francúzsku označili za najpresvedčivejšieho diskutéra centristu Emmanuela Macrona. Vyplýva to z prieskumu sociologického inštitútu Elabe, o ktorom v utorok informovala televízia BFMTV.
Macrona za najpresvedčivejšieho označilo 29 percent opýtaných. Na druhom mieste skončil s 20 percentami krajne ľavicový líder Jean-Luc Mélenchon.
Vystúpenia a reakcie kandidátky krajnej pravice Marine Le Penovej a konzervatívca Francoisa Fillona ocenilo zhodne po 19 percent voličov. Socialista Benoit Hamon presvedčil 11 percent opýtaných.
Piati hlavní francúzski prezidentskí kandidáti sa zhodli na zvýšení výdavkov na obranu na úroveň minimálne dvoch percent HDP. V zahraničnej politike, tretej téme pondelňajšej televíznej debaty na stanici TF1, sa názorovo rozchádzali. Otázka pracovného času rozdelila kandidátov na dve strany.
Na politické kroky v rámci existujúcich dohôd na európskej úrovni vyzval exsocialista Emmanuel Macron.
Program Le Penovej je samovraždou pre Európsku úniu, hovorí eurokomisár Čítajte Macron sľubuje zmenu
"Niečo nám v debate chýba. Prilíš málo sme hovorili o Európe. Som jediným kandidátom, ktorý sa od začiatku hlási k našim európskym záväzkom," vyhlásil Macron.
Nikto podľa neho nemôže garantovať, že ďalšie atentáty už nebudú. Navrhol postupovať preventívne a bojovať proti terorizmu v Iraku a Sýrii a snažiť sa tam diplomatickou cestou dosiahnuť mier.
Francúzom v prípade zvolenia sľúbil "zjednotenie názorov v krajine, ktorú rozdeľuje strach" a politickú zmenu.
Debata kandidátov na prezidenta vo Francúzsku: Le Penová nechce byť vicekancelárkou Merkelovej Čítajte Le Penová apeluje na bezpečnosť
Kritizovala ho líderka Národného frontu (FN) Marine Le Penová: "Pán Macron, hovorili ste sedem minút, ale nič ste nepovedali. Nedokážem zhrnúť, čo ste povedali. Neviete, čo chcete, čo ma znepokojuje," konštatovala.
Podľa očakávaní podporila zvýšenie výdavkov na obranu. "Navrhujem dve percentá HDP na obranu od roku 2018 a tri percentá na konci prezidentského mandátu. Bezpečnosť francúzskeho národa považujem za absolútnu prioritu," vyhlásila líderka FN. Sľúbila, že "dá Francúzsko do poriadku".
V zahraničnej politike zopakovala dôraz na samotnatné rozhodovanie Francúzska. Ocenila postoj exprezidenta Jacqua Chiraca, ktorý sa odmietol podieľať na invázii koalície vedenej USA do Iraku.
Le Penová zastáva tvrdý postoj proti islamskému fundamentalizmu. Islamistov s dvojakým občianstvom by zbavovala toho francúzskeho.
Francúzske voľby sú plné fake news Čítajte Buditeľ Fillon
Súhlasil s ňou pravičiar Francois Fillon. Ten by zbavoval občianstva Francúzov, ktorí idú bojovať po boku islamských radikálov do Sýrie.
Fillon sa vyhol priamej odpovedi na otázku týkacu sa anexie Krymu. "Aj my sme menili hranice, napríklad v Kosove. Základným princípom je právo národov na samourčenie. Existujú hranice, ktoré boli stanovené neprijateľne voči národom," vyhlásil kandidát konzervatívcov.
Francúzsku politiku voči takzvanému Islamskému štátu označil za zlyhanie. "Nechali sme priestor na konanie Ruska a Iránu a pritom sme s nimi mohli bojovať spoločne. Nemôžeme intervenovať všade. Nikdy sme neintervenovali toľko, ako počas mandátu Francoisa Hollanda. Francúzsko si musí stanoviť priority a zdieľať bremeno so svojimi európskymi susedmi," povedal Fillon.
V záverečnej reči sa označil za nositeľa zmeny. "Som jediný, kto navrhuje reálnu zmenu a obrodu našej krajiny. Spravil som niekoľko chýb, mám niekoľko nedostatkov ako každý, ale mám skúsenosti," odkázal voličom.
Rast Le Penovej vytláča z Francúzska spomienky na holokaust Čítajte Socialista a ľavičiar sú za mier
Podobne ako Le Penová aj socialista Benoit Hamon sa vyslovil za zvýšenie obranných výdavkov na dve percentá HDP a dosiahnutie troch percent počas prezidentského mandátu.
Nový prezident USA Donald Trump podľa neho nástupom do funkcie priniesol nestabilitu, preto treba klásť väčši dôraz na schopnosť "zabezpečiť európsku obranu".
Apeloval na ukončenie partnerstiev so štátmi, ako sú Katar alebo Spojené arabské emiráty. Pri každej vojenskej intervencii podľa neho treba myslieť na budúce mierové riešenie.
Ľavičiar Jean-Luc Mélenchon vyhlásil, že "svet sa stal veľmi nebezpečným a chce byť mierovým prezidentom". V prvom rade by usporiadal veľkú európsku bezpečnostnú konferenciu a nedovolil by, aby sa "Francúzsko nechalo zaťahovať do amerických vojen".
Prvé kolo prezidentských volieb čaká Francúzov 23. apríla. Favoritmi na postup do májového druhého kola sú Marine Le Penová a Emmanuel Macron.
Problematika pracovného času
Podľa očakávaní sa na stranu zamestnancov, ktorí chcú mať možnosť pracovať viac, postavili konzervatívec Francois Fillon a centrista Emmanuel Macron, opačný názor zaujali ľavičiari Benoit Hamon a Jean-Luc Mélenchon.
Najkritickejší postoj k aktuálnemu 35-hodinovému pracovnému týždňu zaujal Fillon. "Chcem poskytnúť slobodu (zamestnancom) vyrokovať si dĺžku pracovného času v rámci firiem. Prečo by mal každý robiť 35 hodín? Existuje veľa firiem, kde chcú zamestnanci robiť viac ako 35 hodín," konštatoval Fillon.
Za zachovanie aktuálneho 35-hodinového pracovného týždňa, ale s možnosťou upraviť ho prostredníctvom kolektívneho vyjednávania, sa vyslovil nezávislý kandidát Emmanuel Macron. "Navrhujem pružnosť a voľnosť pre firmy, podrobiť reguláciu sociálnemu dialógu," vysvetlil exminister hospodárstva za vládnucu Socialistickú stranu (PS).
Líderka Národného frontu (FN) Marine Le Penová v tejto súvislosti uviedla, že chce chrániť "poľnohospodárov, šéfov firiem a živnostníkov".
Socialista Benoit Hamon opäť predniesol svoj návrh na vyplácanie univerzálneho príjmu, ktorý by podľa neho pomohol francúzskemu trhu práce. Dlhodobo okrem toho presadzuje skrátenie týždňového pracovného času.
Za zvýšenie minimálnej mzdy sa vyslovil ľavičiar Jean-Luc Mélenchon. "Je potrebné, aby ľudia mohli žiť. Živorenie nie je životný cieľ. Preto treba zvýšiť minimálnu mzdu," vyhlásil. Naznačil, že je priestor na skresanie pracovného času, keďže od začiatku tohto storočia klesol o polovicu.
