BRATISLAVA. Slovensko je krajinou, kde sa nevyšetrujú útoky na Rómov, existujú podozrenia, že minister vnútra obchoduje s daňovým podvodníkom a vláda odopiera médiám právo na informácie.
Píše sa to v pravidelnej správe o ľudských právach, ktoré každoročne vydáva americké ministerstvo zahraničných vecí.
Hlavnými porušeniami sú podľa správy okrem spomínaných vecí aj neefektívne súdnictvo, ktoré nemá dôveru verejnosti, diskriminácia voči Rómom či antiislamská rétorika medzi politikmi koalície aj opozície.
„Vláda vyšetruje nahlasované obvinenia z násilia zo strany bezpečnostných zložiek a ďalších vládnych orgánov, aj keď niektorí pozorovatelia spochybňujú, či ide o skutočne dôkladné vyšetrovanie,“ píše sa v správe amerických diplomatov.
„Niektorí predstavitelia sa dopúšťali korupčných praktík a ostali bez trestu, počas roka 2016 neusvedčili z korupcie žiadneho vysokého predstaviteľa.“
Čo má spoločné minister vnútra Robert Kaliňák s vyšetrovaním okolo Ladislava Bašternáka. (zdroj: SME - MM)Bašternák očami Washingtonu
Veľký priestor dostala v správe kauza Ladislava Bašternáka a podozrenie z jeho prepojenia na ministra vnútra Roberta Kaliňáka. Diplomati spomínajú podozrenia, že Kaliňák bol za zastavením Bašternákovho stíhania za daňové podvody a popisujú ich vzájomné obchody.
Diplomati tiež spomínajú, že piati bývalí vládni predstavitelia, medzi nimi dvaja exministri výstavby a regionálneho rozvoja sa v súvislosti s nástenkovým tendrom dostali pred súd.
Pripomínajú tiež, že aj ľudia, voči ktorým vznikli podozrenia z korupcie, sa neskôr dostávali na štátne posty. Napríklad bývalý vedúci služobného úradu na ministerstve zdravotníctva Martin Senčák, ktorý je podozrivý, že dodával predražené jedlo do nemocníc, sa stal zástupcom predsedníčky Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou.
Diplomati popísali aj spor Denníka N s Robertom Ficom. Premiér nariadil členom svojej vlády, aby s novinármi z denníka prestali komunikovať po tom, ako denník distribuoval „protificovské“ nálepky.
„Niektorí odborníci na právo konštatovali, že tento krok môže byť protiprávny, pretože zákon prikazuje vláde poskytovať informácie bez diskriminácie,“ píšu diplomati a dodávajú, že štyri ďalšie médiá sa Denníka N v tomto spore zastali.
Správa spomína aj komentár v denníku Pravda, podľa ktorého síce majú novinári slúžiť ako strážni psi demokracie, ale sloboda prejavu a tlače nemôže byť neobmedzená. „Mali by byť hranice toho, kam až môžu novinári siahať do súkromného života politikov,“ cituje správa komentár.
Diplomati pri kapitole o slobode médií popisujú žaloby na ochranu osobnosti, ktoré proti RTVS aj denníku SME podával bývalý šéf najvyššieho súdu Štefan Harabin. V prvom prípade sa mu nepáčila diskusia, kde Harabina kritizovali, v druhom článok, podľa ktorého Harabin ešte za komunizmu súdil ľudí za ich vierovyznanie.
Štefan Harabin. (zdroj: SME - Jozef Jakubčo )Diskriminácia Rómov
Na Slovensku je približne dvetisíc židov, no asi 500 aktívnych neonacistov a ďalšie tisíce ich sympatizantov, píše sa v správe. Správa spomína karikatúru, ktorú zverejnila v roku 2015 extrémistická Ľudová strana Naše Slovensko a pripomínala antisemitské karikatúry z nacistickej éry.
Zvolený poslanec za túto stranu tiež označil holokaust za rozprávku, všimli si diplomati. Zároveň tiež ocenili, že na mieste bývalého koncentračného tábora v Seredi otvorili prvé múzeum venované holokaustu na Slovensku.
Veľký priestor v správe tradične dostala aj diskriminácia rómskej menšiny. „Diskriminácia Rómov a jedincov neeurópskej etnicity bola rozšírená,“ píše sa v správe.
Diplomati popisujú prípady z Vrbnice či z Moldavy nad Bodvou, kde policajti napadli Rómov, no obvinenia sa nikdy dôkladne nevyšetrili. Všimli si tiež zvolenie Mariana Kotlebu a jeho ľudí do parlamentu, do poslaneckej lavice sa dostali aj ľudia, ktorí majú za sebou niekoľko rasových útokov.
„Rozšírená diskriminácia Rómov pokračovala vo vzdelávaní, v zdravotníctve, v prístupe k bývaniu či k pôžičkám,“ píšu diplomati. „Rómovia čelia diskriminácii v prístupe k rôznym komerčným službám, napríklad k reštauráciám, kaderníctvam alebo k verejnej doprave.“
Miestne úrady vytláčali ľudí z domovov, ničili ich improvizované domovy, alebo im bránili v tom, aby získali stavebné povolenie či kúpili pozemky, píšu americkí diplomati.
