ATÉNY, BRATISLAVA. Bol jedným z tých, ktorí pomáhali utečencom na ceste do Európy. Presnejšie, možnosť skúsiť šťastie na preplnených člnoch v Egejskom mori ponúkal za peniaze. Denne zarobil aj štyritisíc dolárov.
Pred rokom sa však biznis pre Abú Samira, ktorý sám utiekol pred vojnou zo sýrskeho Aleppa, skončil. Po dohode Európskej únie s Tureckom je na pobreží príliš málo utečencov a príliš veľa hliadkujúcich lodí tureckej pobrežnej stráže.
„Očakávam nové vlny utečencov,“ povedal cez videohovor redaktorovi denníka New York Times. „Biznis sa vráti do stavu, v akom bol, možno to bude ešte lepšie,“ hovorí s nádejou.
V Grécku sa pre utečencov hádali ministri, ale zvládlo by to Slovensko lepšie? Čítajte Rozpačité oslavy
Tú v ňom vyvoláva dianie, ktorého sa, naopak, v Európe mnohí obávajú. Dohoda, v rámci ktorej Turecko lepšie stráži pobrežie a prijíma utečencov, ktorí sa dostali do Grécka, je totiž v ohrození. Takmer presne v čase, keď "oslavuje" svoje prvé výročie.
Turecko ako odvetu za odmietnutie svojich politikov na mítingoch v Európe prestalo prijímať utečencov z Grécka. Zároveň obmedzilo aj svoju spoluprácu so spojencami v NATO. Prísľuby však v poslednom roku nesplnila ani Únia, keď tureckým občanom nezrušila víza.
Prezident Recep Tayyip Erdogan sa mesiac pred referendom, ktoré má posilniť jeho právomoci, potrebuje ukázať, že je silným lídrom, ktorý sa postaví aj západným štátom. Dohoda je však pre európske krajiny veľmi dôležitá. Pomohla zastaviť prílev utečencov, počas ktorého sa na kontinent dostalo viac ako milión ľudí, často bez dokladov.
Pred dohodou mesačne prichádzalo Egejským morom do Grécka asi 50-tisíc ľudí, od decembra 2016 do februára tohto roka to bolo len 3500 utečencov. Neopakuje sa už jeseň 2015, keď svet šokoval záber malého Ajlana Kurdího, ktorého telo vyplavilo more na tureckom pobreží.
Balkánsku cestu do Európy sa napriek uzavretiu hraníc nikdy nepodarilo úplne uzavrieť, povedala pre Tagesspiegel Sabine Hessová, antropologička a odborníčka na zákony v oblasti pravidiel na hraniciach.
Očakávalo sa, že utečenci, ktorí uviazli v Grécku ešte pred podpisom dohody, ostanú v krajine a európske štáty ich budú postupne prijímať. Nemali už postupovať do Macedónska, potom do Srbska a ďalej do Európy.
Presne toto sa však podľa Hessovej stále deje a týka sa to stoviek ľudí denne. „Cesta je pre nich oveľa náročnejšia, drahšia a nebezpečnejšia,“ hovorí.
Predtým utečenci chodili koordinovane vlakmi alebo autobusmi, teraz sa musia spoliehať na prevádzačov v balkánskych horách. Nikto im nezaručuje žiadne práva, vyhýbajú sa prísnym hraničným kontrolám a hrozí im, že ich okradnú alebo unesú miestne kriminálne skupiny.
Ďalších napádajú priamo policajti, utečenci hovoria o tom, ako na nich vypustili policajné psy a použili slzotvorný plyn.
