Ako sa zmenila situácia v Grécku rok po uzavretí dohody, ktorá obmedzila počet utečencov z Turecka?
"Za rok sa pomoc pre utečencov viac zamerala na to, čo je potrebné. Grécko potrebovalo čas, aby požiadalo Úniu o pomoc a získalo potrebné prostriedky. Lepšie sa pripravili aj mimovládne organizácie. Grécka vláda napríklad teraz dopĺňa do už existujúcich zdravotných tímov v táboroch vlastných zdravotníkov. Získavanie peňazí z Únie je zložité, všade by to trvalo dlho.“
Vidno to aj na počte ľudí v táboroch?
„My pôsobíme v dvoch táboroch a vidíme, že sa tu ľudia takmer úplne vymenili. Deväťdesiat percent z tých, ktorí tam boli, keď sme v máji prišli, tam už nie sú. Väčšinou sa presunuli z tábora do hotela alebo do bytu a čakajú na premiestnenie do ďalšej krajiny.“

Grécko podľa médií nebolo pred rokom vôbec pripravené na utečencov. Mali ste vtedy ten pocit?
„Situácia je neporovnateľná. Pred rokom sme prišli do prázdneho tábora, kde nič nebolo, ľudia bývali v stanoch, ktoré dostalo UNHCR, nemali vodu, elektrinu, umyvárne, toalety a ďalšie veci. To sa dokončovalo až začiatkom tohto roka. Vďaka tomu môžu utečenci prijímať pomoc a zároveň si zachovať ľudskú dôstojnosť, pred rokom sa to nedalo.“
“Myslím si, že niekoľko desaťtisíc utečencov by krajina ešte dokázala zvládnuť. Ak by ich bolo stotisíc a viac, určite by to bol problém.
„
Grécke ministerstvá, polícia či armáda sa sporili o to, kto má vlastne na starosti utečencov. Ako sa to prejavovalo v teréne?
„Grécko je vo všeobecnosti krajinou, ktorá má problémy s byrokraciou, čo bolo cítiť. Keď napríklad dvaja ministri nemali medzi sebou dobrý vzťah, veci trvali trochu dlhšie, ale ktovie, ako by to bolo na Slovensku. Myslím si, že sa dalo zareagovať rýchlejšie, je škoda, že si ministerstvá zdravotníctva, vnútra a migrácie robili problémy, ale je to ťažké posudzovať.“
Podľa kritikov sa aj za obrovské peniaze stavali zariadenia, ktoré sa teraz nevyužívajú.
„Určite by som nehádzala špinu na Grécko, aj v iných krajinách na balkánskej ceste boli podobné problémy, nedá sa to urobiť rýchlejšie. V Rakúsku majú napríklad nový špičkový tábor, ktorý je však úplne prázdny. Je pripravený na situáciu, že by Turecko pustilo utečencov do Európy. Rovnako v Grécku, sú tu tábory, ktoré nie sú úplne plné, ale je lepšie, aby boli vybudované a boli pripravené, ako keby sa neurobilo nič a pri ďalšej vlne by sa začínalo od nuly.“
Hovorí sa, že dohoda s Tureckom môže prestať platiť. Zvládlo by Grécko novú vlnu?
„Ťažko povedať, aký počet ľudí by už znamenal hrozbu. Myslím si, že niekoľko desaťtisíc utečencov by krajina ešte dokázala zvládnuť. Ak by ich bolo stotisíc a viac, určite by to bol problém.“
