BRUSEL. V Bruseli sa vo štvrtok uskutočnilo neformálne zasadnutie rozvojového segmentu Rady EÚ pre zahraničné veci. Slovenskú republiku na stretnutí zastupoval generálny riaditeľ sekcie medzinárodných organizácií, rozvojovej a humanitárnej pomoci ministerstva zahraničných vecí Michal Mlynár.
Mlynár pre TASR povedal, že hlavným bodom rokovaní bola príprava nového Európskeho konsenzu o rozvoji.
Zmenili sa podmienky
Práce na tomto dokumente sa začali už počas slovenského predsedníctva v Rade EÚ, Malta v nich intenzívne pokračuje, aby už v máji mohli ministri zahraničných vecí EÚ prijať nový konsenzus o rozvojovej pomoci na nasledujúcich desať až 15 rokov.
Dokument by mal byť oficiálne podpísaný začiatkom júna v Bruseli počas Európskych rozvojových dní (7.-8. júna).
"Je to dôležité do budúcnosti, pretože v poslednom období sa zmenili podmienky, v ktorých sa poskytuje rozvojová pomoc. Čelíme výzvam v oblasti bezpečnosti, humanitárnej pomoci a migrácie," konštatoval Mlynár.
Pripomenul, že na globálnej úrovni bola prijatá Agenda 2030 pre trvalo udržateľný rozvoj, čomu treba prispôsobiť aj základný dokument EÚ o rozvojovej pomoci, keďže ten predchádzajúci je z roku 2005.
Odvolanie sa na konsenzus v dokumente EÚ má podľa Mlynára logiku, lebo zdôrazňuje skutočnosť, že všetky členské krajiny Únie a tiež euroinštitúcie sa dohodli na spoločných princípoch, na základe ktorých budú realizovať rozvojovú pomoc.
Boj proti terorizmu aj autorské práva, europarlament predstavil svoje priority pre rok 2017 Čítajte Bude to mať viacnásobný efekt
Diskutovalo sa však aj o tom, ako tento dokument v budúcnosti sprístupniť ďalším aktérom - predstaviteľom mimovládneho sektoru, Svetovej banke, Európskej investičnej banke a podnikateľskej sfére. EÚ má snahu o efektívnejšie využívanie rozpočtových zdrojov a hľadá tiež nové možnosti financovania projektov za pomoci súkromného sektoru a podnikania.
"Keď sa nám podarí v Afrike či v iných rozvojových oblastiach vytvoriť viac pracovných príležitostí, zamestnávať mladých ľudí, zvyšovať investície a zlepšiť technológie, tak to bude mať viacnásobný efekt nielen z hľadiska rozvojovej pomoci, ale aj ekonomického rozvoja," uviedol Mlynár.
Dôležité je prepojenie rozvojovej pomoci s reformou bezpečnostného sektoru, prevenciou konfliktov a posilňovaním dobrého vládnutia v krajinách rozvojového sveta, aby poskytovaná pomoc bola efektívna a udržateľná. Do tohto konceptu spadá aj prepojenie s digitalizáciou ekonomiky a energetikou, čo intenzívne podporuje aj Slovensko.
Ministri sa vo štvrtok podľa Mlynára venovali aj vzťahom EÚ s Afrikou v nadväznosti na novembrový euro-africký summit v Abidjane, ktorý bude zameraný na prepojenie rozvoja a migrácie. Šéfka európskej diplomacie Federica Mogheriniová v tejto súvislosti v najbližších dňoch odcestuje do etiópskej Adis Abeby na stretnutie s novou Komisiou Africkej únie.
