LONDÝN, BRATISLAVA. Keď spolu v stredu večer sedeli pred mikrofónmi rádia, bolo počuť, že si dobre rozumejú a že majú spoločné ciele. Moderátor relácie Nigel Farage už má svoju životnú misiu za sebou, pred minuloročným referendom presvedčil Britov, aby hlasovali za odchod z Európskej únie. Jeho hostku Marine Le Penovú podobná misia vo Francúzsku ešte len čaká.
V ten istý deň sa v Holandsku konali voľby, ktoré mali byť ďalším krokom na ich spoločnej ceste za rozpadom Európskej únie. Tam im to však nevyšlo, Geert Wilders sa so svojou Stranou slobody nestal víťazom volieb. Šanca, že by sa tento muž, ktorého hlavným programom je zákaz Koránu a vystúpenie z Európskej únie, stal v najbližšom čase premiérom, je teda prakticky nulová.

Euroskeptickí populisti zatiaľ moc nepreberajú, napríklad Farageovi sa napriek obrovskému priestoru v médiách nikdy nepodarilo dostať ani jedného poslanca svojej Strany za nezávislosť Veľkej Británie do parlamentu.
Napriek tomu dokážu svoje krajiny meniť.
Británia odchádza z Únie, vo Francúzsku sa o post prezidenta pobijú politici, ktorí chcú bojovať s "tradičným" politikmi, mení sa aj zvyčajne otvorené Holandsko. A svoj podiel na tom napriek volebnej porážke má i Wilders.

Nežiaduce osoby
Keď sa turecká vláda pokúšala v krajine organizovať mítingy pre miestnych Turkov, ktorých vyzýva, aby hlasovali za zmenu ústavy, najprv Wilders povedal, že on by ako premiér vyhlásil všetkých členov tureckého kabinetu za nežiaduce osoby.
Premiér Mark Rutte to potom prakticky zrealizoval. Najprv dal Ankare najavo, že členovia vlády nemajú do krajiny chodiť, a keď to ministerka napriek tomu urobila, nedovolili je vstup na turecký konzulát a vyviedli ju na hranice s Nemeckom.
A už aj Rutte varoval pred rizikami, ktoré môže so sebou priniesť nekontrolovaná migrácia. „Správajte sa normálne alebo odíďte,“ hlásali jeho reklamy namierené na migrantov.
Wilders je v opozičnej lavici už od roku 2002, čoskoro sa stane dokonca najdlhšie slúžiacim poslancom holandského parlamentu. Napriek priestoru v médiách sa nikdy nedostal do vlády, v roku 2010 len krátko podporoval menšinový kabinet.
Svoj boj proti islamu napriek volebnému neúspechu nevzdáva ani teraz. „Budeme musieť počkať na ďalšiu šancu, aby sa to podarilo,“ povedal novinárom vo štvrtok v skorých ranných hodinách. „Garantujem vám, že vlastenecká jar vypukne. Už sa to začalo.“
Navyše, aj Wildersov brat už médiám otvorene hovoril, že Wilders nerozmýšľa len v rámci Holandska. Chce vyvolať celoeurópsku vlnu, ktorá by zjednotila odporcov Európskej únie. Veľmi často komunikuje v angličtine, čím svoj odkaz vysiela aj mimo Holandska. Na twitteri, kde ho sleduje 800-tisíc ľudí, mal od januára tretinu príspevkov v angličtine.
V Spojených štátoch si už našiel svojich priaznivcov, napríklad republikánsky zákonodarca Steve King vyzdvihol jeho protimoslimské postoje. „Našu civilizáciu nemôžeme obnoviť deťmi niekoho iného,“ povedal podľa magazínu Time.
“Skutočne určujúce voľby budú vo Francúzsku, tam sú populisti najaktívnejší a na tie voľby by sme sa mali sústrediť.
„
Hoaxy pre Európu
Najmocnejšieho spojenca majú euroskeptici priamo v Bielom dome. Farage podporil Donalda Trumpa už v prezidentskej kampani, po jeho víťazstve zas Trumpov stratég Steve Bannon hovoril o tom, že by chcel aj vo Francúzsku vytvoriť obdobu webstránky Breitbart News.
Tú Bannon zakladal a teraz je médiom, ktoré šíri sexistické, rasistické správy, často ide o hoaxy, ktoré nie sú založené na pravde. Cieľom francúzskej obdoby Breitbart news mala byť pomoc Le Penovej v jej prezidentskej kampani.