ROTTERDAM, BRATISLAVA. Fotografia, na ktorej policajný pes hryzie demonštranta v holandskom Rotterdame, sa posledný týždeň objavila vo väčšine holandských, ale najmä tureckých médií.
Protesty tureckej menšiny sa tu začali po tom, čo Holandsko nedovolilo dvom tureckým ministrom vystúpiť v prospech referenda, ktoré má posilniť silu prezidenta Erdogana. Keď vláda kampani zabránila, Erdogan prirovnal krajinu k nacistom.
Máloktoré holandské mesto pritom bolo počas nacizmu viac zničené ako Rotterdam a v máloktorom meste žije taká multikultúrna spoločnosť - pričom dôvodom je aj to, že Rotterdam je už stáročia najväčším európskym prístavom. Počas volebnej kampane aj napätia s Tureckom sa však podľa mnohých ešte viac zvýraznilo rozdelenie mesta aj miestny rasizmus.
Od radikála k moslimovi
Holandské voľby: radikál, strana pre psičkárov, Erdogan aj nexit Čítajte V roku 2002 vyhrala v Rotterdame lokálne voľby strana Pima Fortuyna, kontroverzného politika s tvrdými názormi na imigráciu a multikulturalizmus.
V Rotterdame uspel práve preto – v asi miliónovom meste tvoria cudzinci až 47 percent populácie. Fortuyna však ešte v tom roku zastrelil radikál, ktorému sa nepáčilo, že sa politik snaží získať moc útokmi na moslimov.
O sedem rokov neskôr sa starostom mesta stal Ahmed Aboutaleb, pôvodom marocký imigrant, ktorý bol aj prvým moslimským starostom veľkého európskeho mesta. Komentátori ho dnes označujú za jedného z najpopulárnejších politikov v krajine, ktorý sa snaží Rotterdam pretvoriť a napätie v ňom znížiť.
