LONDÝN, BRATISLAVA. Je už len otázkou hodín, maximálne dní, kým Veľká Británie Európskej únii oficiálne oznámi svoj zámer odísť.
Parlamentom už zákon s týmto obsahom prešiel, čaká sa len na podpis kráľovnej a potom môže vláda Theresy Mayovej začať konať.
Ako budú vyzerať najbližšie dni a mesiace?
Aj priamo vo vládnych kuloároch sa pripúšťa, že nikto presne nevie, ako má odchod krajiny vyzerať. Už len prvý krok - ako má Londýn oznámiť svoj odchod? V článku 50 Lisabonskej zmluvy sa o tom nepíše.
Na ukončenie štyridsaťročných vzťahov, rozviazaní komplikovaných dohôd tak zrejme bude stačiť jediný list. Alebo e-mail. Alebo telefonát.
Podľa Lisabonskej zmluvy Veľká Británia prestane byť členom dva roky po využití článku 50, teda v marci 2019. Dovtedy musia byť nielen ukončené rokovania, ale musí tam byť aj istý čas na zavedenie dohôd o budúcich vzťahoch do praxe. Rokovania by sa tak mali skončiť na jeseň 2018.
Najlepšie do októbra toho roku, píše web Politico. Všetky dohody totiž musia prejsť Európskym parlamentom a národnými parlamentmi členských štátov. A to sa môže naťahovať. Politico opísal v bodoch, ako bude postup vyzerať.
Za Britániu bude rokovať vláda pod vedením Theresy Mayovej, za Úniu Komisia Jeana-Clauda Junckera (zdroj: SITA/AP)Spustenie: ako presne?
Samotné oznámenie o využití článku príde zrejme do Bruselu fyzicky, asi v podobe listu, aj keď vláda stále nevylučuje ani možnosť e-mailu. List Európskej rade zrejme odovzdá britský veľvyslanec pri Európskej únii Tim Barrow.
Podľa zdrojov z prostredia Davida Davisa, ktorý má na starosti rokovania o brexite, bude pod listom podpísaná premiérka Mayová, bude v pozitívnom tóne a zdôrazní britský postoj, že rokovania by sa mali skončiť do dvoch rokov.
Nemalo by v ňom byť nič o britských postojoch v rokovaniach, na to bude čas neskôr.
Tusk odpovedá
Predseda Európskej rady Donald Tusk už minulý týždeň avizoval, že keď dostane oficiálne oznámenie, do dvoch dní pošle návrh plánu rokovaní. Ten ešte nebude veľmi podrobný.
Najmä by v ňom mal byť termín najbližšieho summitu lídrov zvyšných 27 členských štátov, kde sa dohodne presný harmonogram rokovaní. Summit by sa mal konať „zrejme v apríli“, avizoval už Tusk.
“Na prvých stretnutiach sa bude hovoriť najmä o tom, ako to spravíme, koľko stretnutí budeme mať, koľko ľudí na nich bude, akých odborníkov si pozveme.
„
Mimoriadny summit
Čím neskôr Mayová odchod oznámi, tým neskôr sa uskutoční summit. Koncom apríla sa totiž vo Francúzsku konajú prezidentské voľby a Paríž bude preto zrejme presadzovať, aby sa dôležité stretnutie uskutočnilo až po nich, teda niekedy v máji.
Na summite sa urobia kľúčové rozhodnutia, napríklad sa definitívne rozhodne, kto bude sedieť za Úniu za rokovacím stolom, kto bude mať aké právomoci.
Za Úniu bude rokovať Európska komisia pod vedením Jeana-Clauda Junckera, bude sa však musieť riadiť pravidlami, ktoré sa dohodnú na summite.
Mandát
Ani to však nie je také jednoduché. Po summite totiž Komisia pripraví podrobnejšie postoje Európskej únie na začiatku rokovaní a tie budú musieť opäť schváliť lídri členských štátov. O presných cieľoch sa bude ešte hovoriť aj na stretnutiach ministrov členských štátov.
Práve v tomto momente by mala Británia lobovať medzi svojimi spojencami ako Írsko, Poľsko či Maďarsko za to, aby boli požiadavky Únie čo najviac vrúcne voči Londýnu.
Mandát pre Komisiu musí odobriť kvalifikovaná väčšina členských štátov, no pri podobných zásadných rozhodnutiach sa väčšinou ctí zásada jednomyseľnosti, žiadna krajina by teda nemala byť prehlasovaná.
Škóti budú zas hlasovať o nezávislosti. Z Británie ich vyháňa brexit Čítajte Rokovania o rokovaniach
„Na prvých stretnutiach sa bude hovoriť najmä o tom, ako to spravíme, koľko stretnutí budeme mať, koľko ľudí na nich bude, akých odborníkov si pozveme,“ opísal postup Davis, britský minister pre brexit. Rokovania sa podľa neho budú odohrávať najmä v Bruseli, no nielen tam. Dôležité rozhodnutia sa podľa neho môžu prijímať aj v hlavných mestách členských štátov.
Formálne rokovania bude s Britániou viesť Komisia v mene 27 členských štátov. Davis očakáva, že čokoľvek sa na rokovaniach dohodne – otázka financií, práv cudzincov či bezpečnosti – budú schvaľovať lídri členských štátov osobitne. Týmto zabránia tomu, aby niektorá krajina na poslednú chvíľu odmietla dohodu ako celok.
Práva cudzincov budú podľa Davisa jednou z prvých a hlavných tém stretnutí. Potom sa otázka zvrtne na 60 miliárd eur, ktoré by podľa niektorých členov mala Británia pri svojom odchode zaplatiť do úniového rozpočtu.
Tie by mali pokryť výpadky v rozpočte Únie po britskom odchode a záväzky, ku ktorým sa Británia v minulosti prihlásila. Sú v tom zarátané napríklad dôchodky pre britských euroúradníkov, záruky dlhov či financovanie projektov na britskom území.
Komisia hovorí, že až keď sa strany zhodnú na poplatku za odchod, sa môžu začať rokovania o budúcich obchodných vzťahoch medzi Britániou a Európskou úniou.
V súčte majú EÚ a Británia štyri mesiace na dohodu o mandáte, pol roka na dohodu o podmienkach odchodu a potom pol roka na dohodu o budúcich obchodných vzťahoch. „Keď Grónsko odchádzalo v 80. rokoch, rokovania trvali tri roky a to sa hovorilo v podstate len o rybárstve,“ pripomína Politico.
