ANKARA, BRATISLAVA. V Európe bujnie nacizmus a Angela Merkelová pomáha brániť teroristov. Tieto tvrdenia tureckého prezidenta Recepa Tayyipa Erdogana dokazujú, že diplomatická kríza medzi jeho krajinou a Európou sa stupňuje.
Najnovším krokom bolo oznámenie, že holandský veľvyslanec, ktorý je práve mimo krajiny, sa ani nebude môcť vrátiť. Rovnako v Turecku nebudú môcť pristávať lietadlá s holandskými predstaviteľmi, či už budú mieriť priamo do krajiny, alebo tam budú mať len medzipristátie.
Turecko tým prerušilo diplomatické vzťahy na najvyššej úrovni. No dodatok, ktorý k tomu vládni činitelia dali, hovorí veľa o vzťahoch dvoch štátov. Zákaz sa totiž netýka holandských občanov. Turecko veľmi potrebuje zahraničných turistov, tých holandských nevynímajúc.
Turecko prijalo sériu odvetných opatrení voči Holandsku Čítajte Holanďania tvoria siedmu najväčšiu skupinu zahraničných turistov, ktorí do Turecka chodia. Zo sedemnásťmiliónového štátu ich tam v posledných rokoch chodilo asi milión ročne. Do krajiny ročne chodí asi desať miliónov turistov zo štátov Európskej únie, čo je trojnásobok počtu turistov z Ruska.
Spor, ktorý sa začal v posledných týždňoch tým, že rakúske, nemecké a holandské úrady zakazovali demonštrácie tureckých politikov, ktorí chceli medzi svojimi krajanmi v týchto štátoch hovoriť o blížiacom sa referende o zmenách ústavy, sa už týka prakticky celej Európy.
Je ďalším argumentom v úvahách o tom, či Turecko patrí do Európskej únie, Erdogan zas aj na tomto príklade spochybňuje, či jeho krajina dobré vzťahy s Európou skutočne potrebuje.
Obe strany pritom majú čo stratiť, a nie je to len možnosť dotankovania diplomatických lietadiel.
Obchod
Turecko si európsku cestu vybralo po prvej svetovej vojne po páde Osmanskej ríše, keď moc prebral republikanista Mustafa Kemal Atatürk.
Krajinu zbavil náboženskej vlády a pokúšal sa o sekulárne reformy. Logickým krokom potom bolo, že Turecko si v roku 1959 podalo prihlášku do Európskeho hospodárskeho spoločenstva, predchodcu súčasnej Európskej únie, ktorého základom bol najmä spoločný trh.
Viaceré európske štáty naznačovali, že rokovania môžu pokračovať, ale Turecko sa nikdy nestane plnohodnotným členom. Má viac ako 70 miliónov obyvateľov, väčšinou moslimov. Až príliš by to zmenilo demografiu celej Únie, hovorilo sa v kuloároch, aj keď rokovania navonok pokračovali a náboženské otázky sa pri nich nevyťahovali.
Turecko sa nikdy nestalo súčasťou voľného trhu a tak skoro sa zrejme ani nestane. Únia však zrušila clá na väčšinu tovarov z Turecka, obchod rástol, a Európska komisia navrhovala rozšírenie bezcolného obchodu ešte v decembri minulého roka, keď už v Turecku prebiehali čistky po neúspešnom pokuse o prevrat a Európsky parlament pozastavil prístupové rokovania.
